Chorvátsko "dobro došli"

Cestovná kancelária Reny Travel, váš partner na cestách

osobný prístup

kreativita

spoľahlivosť

kompletný servis

výhodné ceny

Niečo o Chorvátoch

Čo asi tak najviac vystihuje chorvátsku dušu? Má dve stránky. Priateľskú, milú ale i nepokojnú vášnivú a hrdú. A radosť zo života. Keď sa známi po návrate z dovolenky opýtajú, tak, čo, akí boli Chorváti? V prvom momente nám hneď prebleskne mysľou, jééj, áno, živí, usmievaví, a tie ich večné piesne o Jadrane... tiahle, veselé, slnečné.

Chorváti - ľudia a zvyky

Vážia si hostí, sú hrdí na tradície a žijú v harmónii s prírodou. Milujú jedlo, víno a vášnivé diskusie o futbale. Milujú svoje more, hory a zem. Robia pre ne všetko a tie im to vrátia, odvďačia sa im svojou krásou a jedinečnosťou. Ako sa tomu hovorí? Áno skutočný súzvuk s prírodou. Šťavy zeme a slaná chuť mora zladené do súladu. Chorvátskou národnou rastlinou je kosatec (iris). To sú ich poklady a najväčšie záľuby. Isteže, tí „prímorskí“ sú trochu inak „vyrezaní z dreva“ ako tí, čo žijú vo vnútrozemí alebo v rušnej metropole.

Čo majú spoločné?
Sú hrdí, že sú Chorváti, sú hrdí na svoju otčinu a sú hrdí, že si vybojovali slobodu.
Obyčajná (jednoduchá) dobrosrdečnosť, veselá hlučná povaha a nepredstierané prianie, aby vám poskytli len to najlepšie.
Vzájomnú lásku medzi človekom a prírodou.

V mnohom nám pripomínajú tak blízku „krvnú skupinu“ Talianov. Aj chorvátskou typickou črtou je „uvravenosť“, prívetivosť a priateľskosť. Ak ich poprosíte o pomoc, nezištne vám ju poskytnú. Je pravda, že viac máme možnosť spoznávať v rámci letných dovoleniek pobrežných obyvateľov a ostrovanov ako vnútrozemcov, ale aj z krátkych návštev v srdci krajiny sa nám potvrdili podobné vlastnosti. Sú pracovití a zapálení pre vec. Milujú svoju pôdu, rieky a hory. Starajú sa o ekológiu a čistotu v mestách. Hrdí na tradície, zruční a poctiví. Odborníci v obrábaní pôdy, pestovaní viniča a v šľachtení koní. Nájdete medzi nimi „riečnych“ vlkov či uznávaných historikov, archelógov a vynálezcov. Tradíciou je tu hlboko poznačené aj dedičstvo stavbárskeho umenia. No a všetci majú radi šport. Vážia si svojich národných športových hrdinov a prejavujú im dostatočnú úctu za to, že úspešne reprezentujú celú krajinu a hrdo sa bijú na športovom poli.

V každom prípade je pre nich na prvom mieste návštevník. Sú pripravení vyhovieť aj najprieberčivejším. Skutočne u nich funguje na plné obrátky tradičná pohostinnosť a váženie si cestovného ruchu. Ak ste kdekoľvek, v každom lepšom hostinci či pivničke vám ponúknu miestne špeciality, najmä ryby a pršut a bez debaty pálenku i víno. Odvšadiaľ sa na vás valia chute a vône. Tradície a gastronomický kaleidoskop špecialít. Vyžívajú sa v družnom večernom posedení, grilovaní a hodovaní. Taká stredomorská chutná voňavá noc, navyše presýtená južným slnkom, to sa nedá zabudnúť.

Nikde nie je more toľko morom, ako práve na Jadrane. Rozprávajú rozprávky o vlnách a pene, o najpriezračnejšom mori na svete. Ich dobrodružná povaha sa snúbi s nekonečným moreplavectvom a najlepší kamarát je plachetnica, loď, bárka či čln. Tradície námorníctva, skúsenosti a dôvtip, najmä na ostrovoch sa dedia z pokolenia na pokolenie. A ako by to bolo, keby ste na plážach (teda ženy) neboli „opaľované“ (teda okrem slnka) „plážovými inžiniermi“? Sú naozajstnou ukážkou vysnívaných princov a letných románikov. Keby neboli, nebolo by to ono... Krásni, štíhli, snedí, belostný úsmev od ucha k uchu, havranie vlasy a lákajúci pohľad. Ale pozor, platí to čo u Talianov, nesľubujte si od toho, že budú zvoniť svadobné zvony a budeme šťastne žiť kým nepomrieme. Veru nie, ale aj tak sa oplatí zažiť tanec, hudbu a zábavu v šarmantnej spoločnosti na príjemné spestrenie prázdnin. Niekedy to prinesie i ovocie, od tých ochotnejších sa veľa dozviete o domácej kultúre, zvykoch, dobrom jedle, ale i nerestiach. Taký malý ucelený „bedekrový“ pohľad.

Mierumilovní ostrovania vás pohostia čerstvými rybami zaliatymi olivovým olejom, vínom a nezabudnuteľnou atmosférou. Sú neskazení a niekedy možno trochu utiahnutí, ale iba tam, kde turistov tak často nevidia. V menších nerušných osadách žijú zas pokojní obyvatelia, ktorí sa potešia každému návštevníkovi, radi ho pohostia a „vytiahnu“ sa svojimi domácimi gastronomickými lahôdkami. Akoby ste prišli na návštevu k rodine. Jajaj a samozrejme koštovky vína a domácej rakije, na ktorú sú mimoriadne pyšní.

Isteže, zmestila by sa aj zmienka o ich negatívnych vlastnostiach, niekde prehnanom nacionalizme alebo južanskej flegmatičnosti. No načo si kaziť príjemnú dovolenkovú idylku?

Bohatstvá Chorvátov sa nekupujú, tie vás budú hriať na duši až do nasledujúceho návratu. Tu sa nehovorí zbohom, ale dovidenia! Kto sem raz príde, vždy sa rád opäť vráti... Teda aspoň tak hovoria Chorváti.

Svetovo známe chorvátske osobnosti a produkty, resp. čo Chorváti svetu dali

Faust Vrančić (1551 – 1617): „otec parašutizmu“. Bol všestranný talent – večný „študent“, autor 5-jazyčného slovníka, šikovný konštruktér a vizionár, tak ako to v období renesancie bývalo zvykom. Zaujímal sa o históriu, filozofiu, po spoznaní Da Vinciho diela mu učarovala aj architektúra, no fascinovali ho aj rôzne vynálezy, ktorým zasvätil podstatnú časť svojho života. Jeho meno sa spája hlavne s vynájdením padáka (tzv. homo volans, prvá známa kresba padáka), ale zanechal po sebe aj rôzne návrhy konštrukcií mostov, vzdušnej turbíny, veterných mlynov (podľa jeho skíc postavili v 17. storočí aj preslávený most Brooklyn Tidal Mill v Long Islande), postrehy na využívanie prílivu a odlivu (na získanie energie) a pod.

Ivan Vučečič (1858 – 1925): aj vynálezca daktyloskopie (metóda zisťovania totožnosti na základe odtlačkov prstov) pochádzal práve z Chorvátska. Narodil sa a vyrastal na ostrove Hvar, neskôr (1882) emigroval do Argentíny. V jeho rodisku, v prístavnom meste Hvar, sa nachádza jeho busta.

Značka Tesla: Aj preslávený fyzik a objaviteľ Nikola Tesla (1856 – 1943) má svoje korene v Chorvátsku, resp. v Rakúsko-Uhorsku, ktorého bolo Chorvátsko súčasťou. Zapájal sa do výskumov týkajúcich sa elektromagnetizmu, robotiky, IT, jadrovej fyziky a i. Zviditeľnil a vryl sa do pamätí hlavne objavením striedavého prúdu, bezdrôtovou komunikáciou (1893). Chyrujú fámy, že mal získať aj Nobelovu cenu (za fyziku / 1915), no odmietol ju, lebo sa o ňu nechcel deliť s Thomasom Alva Edisonom. S jeho menom sa spájajú napr. výbojkové žiarovky svietiace bez vlákna, Röntgenové žiarenie (ktoré údajne objavil takmer dekádu pred samotným Röntgenom), viacerí teoretici koketujú aj s myšlienkou, že vynašiel i laser. Podľa viacerých zdrojov mu vďačíme aj za rádio. Aby na Vás nepôsobil až nedôveryhodne pozitívne a idylicky, vedzte, že celý život ostal sám. Tvrdil, že žena by zbytočne rozptyľovala jeho pozornosť a odlákavala by ho od práce. Okrem iného sa desil baktérií – preto vraj chodil celý život v rukaviciach. Ďalší veľký génius – podivín, ktorému vďačíme za mnohé - a ešte k tomu Chorvát!

Mechanické prepisovacie pero, resp. guličkové pero: dielo inžiniera Slavoljuba Eduarda Penkala (pôvod: Liptovský Mikuláš, Slovensko, 1871 – 1922), svetlo sveta uzrelo v januári 1906. O rok neskôr vytvoril prvé pevné atramentové plniace pero. Počas svojho relatívne krátkeho života (zomrel vo veku 51 rokov na zápal pľúc) prispel a sám vynašiel desiatky „zlepšovákov“, ktoré používame dodnes. Jeho prvým známejším vynálezom bola špeciálna fľaša naplnená teplou vodou - termofor. Neskôr vynašiel aj ebonit – látku, z ktorej sa dlho vyrábali LP platne. K jeho objavom a zdokonaleniam patria aj rotačná zubná kefka, liek na reumatizmus, tlakomer, prostriedky na ničenie hmyzu, prací prášok a pod.

Svätý Marin, kamenár pôvodom z ostrova Rab, po odsťahovaní sa na Apeninský polostrov založil v roku 301 republiku San Marino.

Kravata: Mnohí z Vás možno netušili, že aj elegantný pánsky doplnok, kravata, má svoj pôvod práve v Chorvátsku. V starých prameňoch sa píše, že pôvodne bola len zvykom – keď dievčatá svojim milým pri odchode na vojnu viazali na krk šatky, ktoré inak nosievali prehodené cez plecia. Účel bol dvojaký - aby na nich nezabudli a aby sa im dobre darilo. Šatky, a teda aj kravaty, bývali vyhotovené z najrôznejších materiálov – od úplne jednoduchých, cez vyšívané, krajkové, mušelínové, hodvábne... Tento zvyk si postupne podmanil aj okolité a vzdialenejšie územia – Nemecko, Belgicko, koncom 17. storočia prenikli už aj do Anglicka či Talianska. Postupom času sa zo slova „La Croate“ (Chorvát) zaužívalo spojenie „La Cravatte“. Našich ctených mužov robia ešte šarmantnejšími už vyše 350 rokov.

Chorvátsky „čínsky múr“: sa rozprestiera na juhu Chorvátska v stredovekom mestečku Ston. Vystavali ho obyvatelia Dubrovníckej republiky. Bola to aristokratická mestská republika existujúca od 14.stor. do roku 1808, ktorá si počas svojej existencie prešla 3 dominantnými obdobiami. Závisela vždy od nadvlády – istý čas bola pod byzantským vplyvom, tzn. pod nadvládou Byzantskej ríše, pod benátskym vplyvom, tzn. pod nadvládou Benátskej republiky a nakoniec obdobie začínajúce vládou Ľudovíka I. Veľkého až po zrušenie okupácie Dubrovníckej republiky Francúzmi, ktoré nariadil francúzsky maršal Auguste Marmont. Dubrovníci odkúpili Ston a vystavali tu cca 5,5 km dlhý múr. Chránil ostrov Pelješas a mesto Ston pred cudzincami. V roku 1667 sa pol kilometra múru zrútilo – ako následok silného zemetrasenia. Silné, ale aj slabšie zemetrasenia postupne devastovali múr ďalej. V časoch, kedy múr vlastnila Juhoslávia, zrekonštruovali a obnovili historické stavby a kilometer z nich sprístupnili aj širokej verejnosti (turistom). Mesto Ston je okrem múru preslávené aj najstarším dodnes fungujúcim solivarom na svete. Ťažila a ťaží sa tu soľ z morskej vody. Ide o jeden z troch chorvátskych solivarov.

Hudobný nástroj „tamburica“ – typický chorvátsky strunový hudobný nástroj. Na Slovensku je významným kultúrnym symbolom chorvátskej menšiny v slovenskej obci Jarovce.

A pri hudbe ešte ostaneme a neobídeme ani slávne chorvátske spevácke zoskupenia, tzv. „klapy“. Sú to skupiny mužov alebo žien, ktoré obvykle spievajú a cappella, niekedy ich nenápadne doprevádzajú aj hudobné nástroje (gitara, mandolína). Spievajú tradičné dalmatínske piesne – zväčša o láske, dobrom víne a pod. a sú typickým „sprievodným prvkom“ chorvátskych letných dovoleniek.

Plemeno Dalmatin – celosvetovo známe plemeno psa, ktoré však nemá jednoznačný pôvod. Viacerí ho spájajú s Dalmáciou, resp. strednou časťou Jadranského pobrežia a tvrdia, že slúžil na ochranu pred Turkami. Jedno z najstarších plemien, ktoré na územie ČSR preniklo začiatkom 70. rokov. Zaujímavé je, že už na faraónskych hrobkách v starovekom Egypte boli vyobrazené psy, ktoré mali podobu chrta, no sfarbenie dalmatína.

KRAŠ Food Industry – spoločnosť, ktorá je známa výrobou kvalitných čokolád, oplátok, sušienok, čajových keksov, napolitánok, cukríkov a pod. Jej vznik sa datuje do roku 1911 a spája sa s chorvátskym mestom Zahreb. Bola prvým výrobcom čokolády v juhovýchodnej Európe.

Pivá: Božično, Jurakovo, Karlovačko, Osječko, Ožujsko, Pilka, Staročeško, Tomislav, Velebitsko, Zagrebačko, Zlatni, Medvjed a i. Oplatí sa okoštovať, čo poviete?

Maraschino likér: lahodný alkohol zo špeciálnej odrody višní, ktorý píjavali elity na kráľovských dvoroch. Svoj pôvod má na Zadare. Jeho recept údajne vytvorili v dominikánskom kláštore už v priebehu 16. storočia. Medzi konzumentov, ktorí tento lahodný mok preslávili najviac, patrili Napoleon Bonaparte, Charles Baudelaire, Alfred Hitchcock, no nepohrdli ním ani pasažieri na Titanicu.

cestovná kancelária

RENY TRAVEL, s.r.o.
Brodská 5
841 04 Bratislava

Mobil 00421 918 792 636
WhatsApp 00421 918 792 636
Skype renytravel_anna
Tel.: 00421 2 5464 0661
Mail: info@renytravel.sk

Zastihnete nás
telefonicky medzi 8-19h,
mailom nonstop, osobne po dohode.
Viac info: Cestovná kancelária

Rýchly kontakt:


© 2015 Dovolenka na mieru Reny Travel cestovná kancelária | Created by: My Utmost