Slovenské rieky, Dunaj

Cestovná kancelária Reny Travel, váš partner na cestách po Slovensku

osobný prístup
kompletný servis
výhodné ceny

Rieka Dunaj

Dunaj je najvýznamnejšia a druhá najväčšia rieka Európy. Väčšia je len ruská Volga. Dunaj pramení v južnom Nemecku, ústí do Čierneho mora v pohraničí Rumunska a Ukrajiny. Za prameň Dunaja je považovaný prameň rieky Breg, ktorá vyviera na povrch v Čiernom lese v nadmorskej výške 1.078 m n.m. Po 49 km toku sa rieka Breg spája s riekou Brigach. V mieste sútoku týchto dvoch riek vzniká rieka Dunaj. Preteká krajinami Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko, Ukrajina. Slovenský úsek Dunaja je prevažne hraničnou riekou. Až na niekoľko krátkych úsekov tvorí prirodzenú hranicu s Rakúskom a Maďarskom. Krásavica na Dunaji, Bratislava, je jedným zo 4 hlavných európskych miest na tejto rieke, podobne ako Viedeň, Budapešť a Belehrad. Okrem rieky Poprad a Dunajec končia všetky ostatné rieky Slovenska v Dunaji. Dunaj má obrovský význam pre kvalitu podzemných vôd a pôdy na Žitnom ostrove, vo výrobe energie (10% SR produkcie), v doprave, ako vodná tepna Európy.

Rieka Dunaj - charakteristika

Dĺžka: 2.857 km (SR úsek - 172 km)
Prameň: Čierny les (1.078 m n.m.), Nemecko
Ústie: Čierne more, Ukrajina / Rumunsko
Povodie celkom: 817.000 km2
Prietok Bratislava: 2.025 m3/s, priemerný 6.400 m3/s
Mapa: slovenské rieky

Dunaj je po Volge druhá najdlhšia rieka v Európe. Pramení v Čiernych horách v Nemecku a tokom dlhým asi 2.857 km ústí do Čierneho moa. Preteká 10 krajinami: Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko a Ukrajina. Niektoré hlavné mestá týchto krajín ležia na Dunaji: Viedeň, Bratislava, Budapešť, Belehrad.

Dunaj zohral dôležitú úlohu pri vysporiadaní a politickom vývoji strednej a juhovýchodnej Európy. Jeho brehy, lemované hradmi a pevnosťami, tvorili hranicu medzi veľkými impériami a jej vody slúžili ako dôležitá obchodná diaľnica medzi národmi. Majestát rieky je už dlho oslavovaný umelcami. Slávny valčík "Na krásnom modrom Dunaji" (1867) od Johanna Straussa mladšieho, sa stal symbolom cisárskej Viedne. V 21. storočí rieka pokračuje ako významná životodárna a obchodná tepna Európy. Využíva sa jej vodná energia, najmä pozdĺž horných tokov v mestách vrátane hlavných miest Viedne (Rakúsko), Bratislava (Slovensko), Budapešť (Maďarsko) a Belehrad (Srbsko), ktoré od rieky odvíjajú svoj hospodársky rozvoj.

Obrovské povodie (odvodňovacie územie) Dunaja s rozlohou 817.000 km2 zahŕňa množstvo prírodných charakterov, ktoré ovplyvňujú režim jeho vodných tokov. Husto rozvetvená riečna sieť zahŕňa asi 300 prítokov, z ktorých viac ako 30 je splavných. Medzi najvýznamnejšie prítoky patria rieky: Breg je najdlhšia pramenná rieka (p), Brigach druhá pramenná rieka (ľ), Iller (p), Lech (p), Altmühl (ľ), Isar (p), Inn (p), Ilz (ľ). V Rakúsku: Traun (p), Enža (p), Ybbs (p). Na Slovensku: Morava (ľ), Váh (ľ), Hron (ľ), Ipeľ (ľ). V Maďarsku: Mosoni Duna (p), Sió (p). V Chorvátsku: Dráva (p). V Srbsku: Tisa (ľ), Sáva (p), Velika Morava (p). V Bulharsku: Iskăr (p). V Rumunsku: Jiu (ľ), Olt (ľ), Ialomiţa (ľ), Siret (ľ), Prut (ľ).

Povodie Dunaja sa postupne rozširuje s pribudajúcou dĺžkou toku. Zahŕňa približne 47.000 km2 na sútoku Inn , 210.000 km2 po spojení s Dravou a 590.000 km2 pod sútokom svojich najbohatších prítokov Savy a Tisy, V spodnom toku klesá nárast povodia. Takmer dve tretiny všetkých vôd Dunaja pochádza z Álp a ostatných horských oblastí.

Povodie rieky sa delí na tri úseky: horný, stredný a dolný. Horný úsek Dunaja sa tiahne od jeho prameňa po miesto nazývané Maďarská brána. Stredný tok Dunaja od Maďarskej brány po Železnú bránu v južných rumunských Karpatoch. Dolný úsek sa označuje časť Dunaja od Železnej brány po ústie v Čiernom mori.

Prameň a horný úsek rieky Dunaj

Horný Dunaj pramení ako dva malé potoky Breg a Brigach tečúce z východných svahov pohoria Čierny les v Nemecku, ktoré čiastočne pozostávajú z vápenca. Z Donaueschingenu, kde sa oba spájajú, tečie Dunaj smerom severovýchodným v úzkom skalnatom lôžku. Na severnej strane (vľavo) stúpajú zalesnené svahy pohoria Švábska a Frankov. Medzi Ingolstadtom a Regensburgom tvorí rieka malebné kaňonovité údolie. Na južnej strane (vpravo) od rieky sa rozkladá veľká bavorská plošina, tvorená hrubými vrstvami riečnych nánosov z početných alpských prítokov. Koryto je nízke, pozostávajúce z polí, rašeliny a močiarov.

Svoj najsevernejší bod dosahuje Dunaj v Regensburgu, odkiaľ smeruje na juh a prechádza cez širokú, úrodnú a rovinatú krajinu. Krátko predtým, ako dosiahne Passau na nemecko-rakúskej hranici, sa rieka zužuje a koryto tvoria strmé brehy. Dunaj ďalej preteká Rakúskom, kde plynie po svahoch Šumavy a vytvára úzke údolie až prichádza do hlavného mesta Viedeň. Viedenská Brána sa nachádza na severo- západnom okraji Viedne a tvoria ju dva vrchy: strmý Leopoldsberg (425 m) vpravo a Bisamberg (358 m) na ľavom brehu Dunaja. S cieľom zlepšiť navigáciu, boli postavené priehrady a ochranné hrádze pri Passau, v Linzi, a Ardaggeri. Horný Dunaj meria 965 km, má priemerný sklon koryta 0,93 % a rýchly prúd 3 až 8 km za hodinu. Hĺbka sa pohybuje od 1 po 8 metrov. Dunaj značne naberá v Passau, kde pritekajúca rieka Inn si prináša viac vody ako dotiaľ prináša Dunaj. Medzi ďalšie hlavné prítoky v hornom toku Dunaja patria rieky Iller, Lech, Isar , Traun, Enns a Morava.

Stredný tok rieky Dunaj

Na strednom úseku vyzerá Dunaj viac ako rovinatá rieka s nízkymi brehmi a hladinou, ktorá dosahuje šírku viac ako jeden km. Iba vo dvoch oblastiach - vo Visegráde (Maďarsko) a v Železnej bráne - preteká rieka cez úzke kaňonovité rokliny. Povodie stredného Dunaja charakterizujú dva hlavné typy reliéfu: rovinatá nížina a nízke vrcholy Západných Karpát a Zadunajských hôr.

Dunaj vstúpi do Malého Alfoldovho hrebeňa hneď po tom, čo sa vynoril z maďarskej brány pri Bratislave na Slovensku. Tam sa riečny prúd náhle spomaľuje a stráca svoju prepravnú kapacitu, takže na dne sa usadzujú obrovské množstvá štrku a piesku. Hlavným výsledkom tohto ukladania bolo vytvorenie dvoch ostrovov, jeden na slovenskej strane rieky (Malý Dunaj) a druhý na maďarskej strane, ktorý má spolu asi 1.900 km2, na ktorom žije približne 190.000 obyvateľov vo viac ako 100 obciach. Zalievanie bráni navigácii a príležitostne rozdeľuje rieku na dva alebo viac kanálov. Na východ od Komárna vstupuje Dunaj na Visegrádsku roklinu, stlačenú medzi predhoriami Západných Karpát a pohoria Zadunajsko. Strmý pravý breh je korunovaný pevnosťami, hradmi a katedrálou maďarskej Árpádovskej dynastie z 10. až 15. storočia.

Dunaj potom preteká okolo Budapešti a cez obrovskú Veľkú Alfoldovu rovinu prechádza cez Chorvátsko, Srbsko a Rumunsko až kým nedosiahne roklinu Železná brána. Povodie rieky je na tomto úseku plytké a bažinaté a nízke terasy sa tiahnu po oboch brehoch. Akumulácia riek vystavala veľké množstvo ostrovov vrátane ostrova Csepel pri Budapešti. V tomto dlhom úseku rieka preniká do vôd jej hlavných prítokov Drava, Tisa a Sava, ktoré vytvárajú zásadné zmeny v režime rieky. Priemerný odtok sa zvyšuje z približne 2.400 m3 za sekundu severne od Budapešti na 5.600 m3 v Železnej bráne. Údolie rieky vyzerá najimpozantnejšie a hĺbka aj rýchlosť rieky sa značne menia.

Dolný tok rieky Dunaj

Za priehradným múrom "Železná brána" (Srbsko-Rumunsko) preteká dolný Dunaj po širokej pláni, rieka sa stáva plytšia a širšia a jej prúd sa spomaľuje. Vpravo nad strmými brehmi sa tiahne nížina Podunajská rovina Bulharska. Vľavo leží nízka Rumunská planina, ktorá je od hlavného prúdu oddelená pásom jazier a močiarov. Prítoky v tejto časti sú pomerne malé a predstavujú len mierny nárast celkového toku. Jedná sa najmä o rieky Olt, Siret a Prut. Dunaj tu vytvára mnoho ostrovov.

Od Cernavody sa Dunaj stáča popod vrchovinu Dobrudscha na sever. Keďže z Cernavody priamou cestou k moru do rekreačnej oblasti Mamaia - Konstanca je to iba 60 km, vybudovali tu Rumuni umelý kanál. Hlavné koryto rieky ale pokračuje smerom na sever až kým nedorazí do Galat, kde sa stáča opäť na východ a jeho ľavý breh krátko prechádza Moldavskom a pokračuje ďalej ako hraničná rieka medzi Rumunskom a Ukrajinou. V Rumunsku asi 80 kilometrov od mora pri meste Tulcea sa rieka Dunaj začína rozkladať do rozsiahlej delty.

Ústie do Čierneho mora, delta Dunaja

Rieka sa rozdeľuje na tri kanály: Chilia odnáša 63 % celkového množstva vody, Sulina 16 % a Sfântu Gheorghe 21%. Navigácia je možná iba prostredníctvom Sulina Channel, ktorý bol narovnaný, umelo vykopaný v dĺžke 63 km. Medzi kanálmi je bludisko menších potokov a jazier oddelené dlhými pruhmi pôdy, ktoré sa nazývajú grinduri. Väčšina pôdy je orná a slúži pre pestovanie plodín, niektoré úseky sú zarastené vysokými dubovými lesmi. Veľké množstvo rákosia, ktoré rastie v oblastiach s plytkou vodou, sa používajú pri výrobe papiera a textilu. Dunajská delta pokrýva plochu približne 4.300 km2 a je pomerne mladou formáciou. Asi pred 6.500 rokmi bola lokalita delty len pustou zátokou Čierneho mora. Postupne ju rieka zapĺňa riečnym bahnom a delta rastie smerom do mora rýchlosťou 25 metrov za rok.

Vodný režim Dunaja

Rozdielne prírodné podmienky povodia Dunaja ovplyvňujú množstvo vodného toku v jeho troch úsekoch. V hornom úseku zodpovedá prietoku alpských prítokov, kde sa maximum vyskytuje v júni, kedy sa v horách topí sneh a ľad najintenzívnejšie. Merania sa v zimných mesiacoch znižujú na minimum.

V strednom úseku má Dunaj v júni a apríli dva vrcholy odtoku. Je to spôsobené pridaním vody z taviaceho sa snehu v pláni a skorých jarných dažďov z nížinatých a nízkych horských oblastí. Zrážky sú dôležité. Obdobie nízkej vody začína v októbri a odráža suché letá a jesene, ktoré sú charakteristické pre nížiny. V dolnom povodí úplne zmiznú z režimu rieky všetky alpské znaky. Maximálny odtok sa vyskytuje v apríli a nízke hodnoty sa presúva na september a október.

Teplota riečnych vôd závisí od podnebia rôznych častí povodia. V hornom toku, kde sú letné vody tvorené z alpského snehu a ľadovcov, býva teplota vody nízka. Na stredných a nižších tokoch sa letné teploty pohybujú medzi 22 a 24 °C, zatiaľ čo zimné teploty v blízkosti brehov a na povrchu klesajú pod bod mrazu. V smere po toku z Linzu rieka nikdy úplne nezamŕza, pretože prúd je turbulentný. Stredné a dolné toky sa však počas tuhých zimných mrazov vyplnia ľadovou masou. Medzi decembrom a marcom sa ľady lámu, čo spôsobuje, že sa na riečnych ostrovoch nahromadia plávajúce ľadové bloky, ktoré blokujú prietok vody a často spôsobujú veľké záplavy.

Rieka odnáša množstvo tuhých častíc, ktoré takmer bezvýhradne tvoria kremenné zrná. Konštantný prísun ložísk v rôznych častiach koryta tvorí údolia. Na úsekoch medzi Bratislavou a Komárnom a v Sulinskom kanáli sú korečkové bagre neustále v činnosti na udržiavanie potrebnej hĺbky koryta. Prehradenie rieky zmenilo spôsob, akým sú sedimenty prepravované a uložené. Voda zadržaná nádržami zvyčajne stráca prímesy bahna a voda vytekajúca z hrádze, ktorá je relatívne beztlaková, eroduje brehy nižšie po prúde.

Prirodzený režim riečneho odtoku sa neustále mení v dôsledku zavedenia regulačných prvkov ako sú hrádze. Obsah minerálov v rieke je väčší v zime než v lete. Obsah organickej hmoty je relatívne nízky, ale znečistenie sa zvyšuje, pretože voda preteká priemyselnými oblasťami. Chémia rieky sa tiež mení, keďže mestská kanalizácia a poľnohospodárske odtoky končia v rieke.

Hospodársky význam

Dunaj má veľký hospodársky význam pre 10 krajín, ktorými preteká: Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko a Ukrajina, ktoré rôzne využívajú rieku na nákladnú dopravu, výrobu elektrickej energie vo vodných elektrárňach, na priemyselné a komunálne zásobovanie vodou a odtok splaškov, zavlažovanie polí a rybolov, rekreačné využitie.

Nákladná riečna doprava je najvýznamnejším hospodárskym využívaním Dunaja. Medzi hlavné prístavy patria mestá: Izmayil (Ukrajina), Galaţi a Braila (Rumunsko), Ruse (Bulharsko), Belehrad (Srbsko), Budapešť (Maďarsko), Bratislava (Slovensko), Viedeň (Rakúsko) a Regensburg (Nemecko). Po druhej svetovej vojne riečna doprava značne nabrala na význame. Splavnosť bola vylepšená bagrovaním problematických úsekov a výstavbou série kanálov a hrádzí.

Najdôležitejšie kanály: Kanál Dunaja a Čierneho mora, ktorý vedie z Černovadla (Rumunsko) do Čierneho mora a poskytuje priamejšie a ľahko splavné spojenie a Canal Main-Dunaj, ktorý spája Dunaj s Rýnom a Severným morom.

Výroba elektrickej energie sila Dunaja je využívaná hlavne na hornom toku. Tento proces sa však rozšíril aj ďalej po prúde. Medzi najväčšie patria vodná elektráreň Djerdap a elektráreň Železná Brána, ktoré spoločne postavili Juhoslávia a Rumunsko. Projekt nielenže vyrába vodnú energiu, ale tiež spája úseky, ktoré boli kedysi najťažšími úsekmi v splavnosti rieky.

Priemyselné využitie dunajských vôd sa uskutočňuje vo Viedni, Budapešti, Belehrade a Ruse. Hlavné zavlažovacie oblasti sú pozdĺž slovenského úseku Dunaja a tiež v Maďarsku, Srbsku a Bulharsku.

Odpadné vody kvôli obrovskému nárastu znečisťujúcich látok, sa rieka v niektorých úsekoch takmer stala nevhodnou na výrobu pitnej vody ale ani na zavlažovanie polí. Rastúce znečisťovanie znížuje výskyt niekdajších bohatých rybárskych území, niektoré ryby sa snažia unikať na bočné jazerá a močiare.

Rekreačné využitie Dunaja je rovnako významným prínosom pre cestovný ruch jednotlivých krajín. Návštevy zaujímavých miest na Dunaji. Poznávacie plavby jestvujú takmer vo všetkých veľkých mestách na Dunaji (Viedeň, Bratislava, Budapešť, Belehrad). Dunajský ostrov ponúka rekreáciu priamo vo Viedni: plávanie, kúpanie, požičovňa lodiek, jazdu na vodnom bicykli, korčuľovanie po promenáde, plážový volejbal, miesto pre piknik, tobogán, vodné lyže, surfing. Približne 20 km dlhý ostrov v meste je najobľúbenejším rekreačným areálom vo Viedni.

História

Počas 7. storočia sa grécki námorníci dostali do dolného Dunaja a plavili proti prúdu a ROBILI živý obchod. Zoznámili sa s celým dolným tokom rieky a nazvali ho Ister. Dunaj neskôr slúžil ako severná hranica rozsiahlej rímskej ríše a bol nazvaný Danuvius. Rímska flotila hliadla o svoje vody a pevnosti pozdĺž jej brehov predstavovali centrá osád, medzi ktorými boli Vindobona (neskôr Viedeň), Aquincum (neskôr Budapešť), Singidunum (neskôr Belehrad) a Sexantaprista (neskôr Ruse).

Počas stredoveku naďalej zohrávali dôležitú úlohu staré pevnosti a postavili sa nové hrady ako Werfenstein, postavené v 9. storočí Charlemagne . Keď sa osmanská ríša v 15. storočí rozšírila z juhovýchodu na strednú Európu, Turci sa spoliehali na obrannú pevnosť reťazcov pevností pozdĺž Dunaja. Habsburgovcov uznal navigačné potenciál Dunaja. Mária Terézia, kráľovná Maďarska a Čiech v rokoch 1740 až 1780, založila oddelenie na dohľad nad riečnou navigáciou a v roku 1830 vykonal prvý výlet z Viedne do Budapešti, prípadne na obchodné účely. Táto cesta znamenala koniec dôležitosti rieky ako obrannej línie a začiatok jej používania ako obchodného kanála.

Regulovaná plavba na Dunaji bola predmetom viacerých medzinárodných dohôd. V roku 1616 bola podpísaná rakúsko-turecká zmluvaBelehradu, v rámci ktorého sa Rakúšanovi udelilo právo cestovať po strednom a dolnom Dunaji. V roku 1774, podZmluva z Küçük Kaynarca , bolo Rusku povolené používať dolný Dunaj. Anglo-rakúske a rusko-rakúske dohovory z roku 1838 a 1840 podporovali slobodnú plavbu po celej rieke, princíp, ktorý bol presnejšie formulovaný vParížska zmluva z roku 1856, ktorá tiež zriadila prvú podunajskú komisiu s cieľom dohliadať na rieku ako medzinárodnú vodnú cestu. V rokoch 1921 a 1923 Rakúsko, Nemecko, Juhoslávia, Bulharsko, Rumunsko, Veľká Británia, Taliansko , Belgicko, Československo, Maďarsko a Grécko získali konečné schválenie štatútu Dunaja . Medzinárodná komisia pre podunajskú oblasť bola zriadená ako autoritatívna inštitúcia s rozsiahlymi právomocami vrátane vlastnej vlajky, práva vyberať dane a diplomatickej imunity pre svojich členov. Ovládala navigáciu z mesta Ulm do Čierneho mora a udržiavala navigačné vybavenie v dobrom stave.

Počas druhej svetovej vojny bola voľná medzinárodná plavba v priebehu rieky prerušená nepriateľskými útokmi a konsenzus týkajúci sa obnovenia plavby sa nedosiahol ažPodunajský dohovor z roku 1948. Nový dohovor ustanovil, že podunajské krajiny sa môžu zúčastniť na obnovenej Dunajskej komisii; z týchto krajín sa k dohovoru pripojilo len západné Nemecko .

Slovenské rieky

Dunaj, Morava, Váh, Nitra, Hron, Ipeľ, Žitava, Malý Dunaj, Slaná, Rimava, Hornád, Ondava, Topľa, Torysa, Laborec, Bodrog, Tisa, Bodva, Poprad, Cirocha, Čierna voda, Dudváh, Dunajec, Hnilec, Kysuca, Latorica, Muráň, Myjava, Orava, Rajčianka, Sekčov, Slatina, Turiec, Uh.

cestovná kancelária

RENY TRAVEL, s.r.o.
Šaštínska 24
841 04 Bratislava

Tel.: 00421 2 5464 0661
Mobil 00421 918 792 636
Mobil 00421 911 954 023
Mail: info@renytravel.sk

Skype: renytravel_anna

Otváracie hodiny: v pracovné dni 9-18h
Viac info: Cestovná kancelária

Kontaktný formulár

Rýchly kontakt:


© 2015 Dovolenka Reny Travel cestovná kancelária. | Created by: My Utmost