Chorvátsko a cestovný ruch

Turizmus v Chorvátsku

Turizmus a služby s ním spojené sú hlavným, a cez letné mesiace aj vysokým zdrojom príjmov. Nielen pre jednotlivcov, ale pre celý štát, pretože „Hrvatska“ nemá až toľko výnosných odvetví, ktoré by tvorili tak podstatný a výnosný príjem krajiny. Iba v roku 1990 prišlo do krajiny viac ako 12 miliónov návštevníkov. Avšak hneď v nasledujúci rok (1991) po vypuknutí vojny o nezávislosť turistický ruch ustal. Toto odvetvie tak utŕžilo najväčšiu bolestivú ranu. Nádherné starodávne mestá a hlavne dalmatínsky Dubrovnik ostreľovala srbská armáda. Na území Chorvátska vznikali veľké škody. Avšak aj napriek tomuto smutnému, aj keď nie dlhému obdobiu občianskej vojny, sa sem je stále kvôli čomu vracať. Chorváti sa okamžite po ukončení konfliktu pustili do obnovy, opráv a výstavby, aby znovu postavili na nohy turistický ruch. Domáci vedeli a vedia, že je to predovšetkým jadranské pobrežie, ktoré priťahuje každý rok tisícky návštevníkov.

No a opäť Chorvátsko rozkvitá, je späť priezračné slnečné more, ostrovy, príroda, vynikajúca stredomorská strava, víno, historické pamiatky i športové vyžitie. Toto všetko lákalo vždy aj slovenských návštevníkov, a to naozaj už po celé desaťročia (ešte za bývalej Juhoslávie). Z okolitých štátov do Chorvátska zavítajú najčastejšie Slovinci, Taliani, Rakúšania, Nemci, Rusi, Maďari, Česi, Poliaci. Chorváti pracujúci v cestovnom ruchu pochopili, že sa musia učiť jazyky a preto sa tu s nemčinou a angličtinou stretnete na každom druhom rohu. Inak Slovákovi stačí v Chorvátsku stráviť týždeň a asi každý vnímavý turista sa bude v domácom jazyku slušne orientovať. No a ak sem jazdíte pravidelne, začnete chorvátčinu aj používať. Aj keď je pravda, že tu možno ľahko získať dojem, že Slováci Chorvátom rozumejú lepšie, než naopak.

K Jadranu neodmysliteľne patrí aj zábava, ktorú si domáci i dovolenkári užívajú na prímorských i mestských promenádach, námestiach či v prírode pod holým nebom. Hudobné, tanečné a divadelné večery sú organizované miestnymi turistickými organizáciami a tešia sa vysokej obľube.

Štandard služieb v Chorvátsku je primeraný pre štát, ktorý je členom Európskej Únie. V jednotlivých jeho častiach môže návštevník pocítiť rozdiely, v prípade, že precestoval viac, či dokonca všetky župy Chorvátska. Najmä smerom od severozápadu na juh sa štandard služieb mierne znižuje. I keď najlepšie hotely na juhu, obzvlášť v Dubrovniku budú zrejme výnimkou.

Vysokej návštevnosti sa tešia aj mnohé ostrovy a nádherné prírodné parky a unikáty. Najznámejší Národný park „Plitvické jazerá“ sa rozprestiera medzi pohoriami Malá Kapela a Lička Plješevica. Vedie tadiaľ „stará cesta“, ktorá spája hlavné mesto Zagreb vo vnútrozemí a pobrežie Dalmácie. V parku „Plitvička jezera“ je 16 jazier s trblietajúcou sa tyrkysovou hladinou a vyše 90 očarujúcich vodopádov. Chorvátske ostrovy sú každý niečím iný, ale všetky sú krásne.

Najviac navštevované mestá sú Dubrovnik – perla Jadranu a kúpeľné mesto Opatija neďaleko Rijeky, potom starobylý Trogir, Pula s rímskym amfiteátrom, malebný Split s Diokleciánovým palácom a iné. O ďalších turistických "top" destináciách si prečítajte v časti "Skvosty Chorvátska".