Chorvátska kultúra

Kultúrne bohatstvo Chorvátska podľa turistických regiónov

Istria bola veľmi dlhé obdobie pod nadvládou. Výraznejšie stopy zanechali Taliani – odzrkadľuje to napr. symbol benátskeho leva, ktorý nájdete na mnohých historických budovách a pamiatkach, ďalej Rakúšania, ale aj Francúzi a to sa prejavilo aj na kultúrnych artefaktoch tejto oblasti. Najvýznamnejšie mestá: Pazin, Pula – a jej preslávený taliansky amfiteáter (ktorý do zoznamu UNESCO nezapísali kvôli nešertnej rekonštrukcii. Kedysi sa tu konávali gladiátorské zápasy, dnes si v ňom môžete vychutnať rôzne kultúrne, hlavne hudobné podujatia – od klasickej hudby až po súčasné hudobné eventy, ale aj významný medzinárodný filmový festival), Umag, Rovinj, Novigrad, Poreč (Eufraziova bazilika – zapísaná medzi pamiatky UNESCO), Rabac, Medulin, Fažana a i. Na mnohých miestach stále nájdete dvojjazyčné nápisy (chorvátčina – taliančina).

Kvarner má omnoho silnejšiu domácu tradíciu a viaceré pamiatky pôvodnej (chorvátskej) kultúry. V tejto oblasti sa zachovali mnohé zámky, kostoly, no preslávili ju aj karnevaly. Najvýznamnejšími mestami sú Rijeka (hosťuje jeden z najvýznamnejších svetových karnevalov), Opatija – významné kúpeľné mesto so silnou kúpeľnou tradíciou (najznámejšie a najnavštevovanejšie kúpeľné centrum za čias Rakúsko-Uhorska), Crikvenica, Lovran, Selce, ostrovy Krk, Rab – oba známe kresťanskou históriou (sídla biskupstiev), Cres, Lošinj, Pag a i.

Severná Dalmácia je oblasť známa vďaka pamiatkam z dôb ilýrskych, rímskych a stredovekých. Crvena Luka, Zaton, Zadar, Šibenik (Katedrála sv. Jakuba – goticko-renesančná pamiatka UNESCO), Biograd na moru, Vodice, Primošten (známe vinohrady), Žaboric a i.

Stredná Dalmácia to je Omiš, Trogir (historické centrum – UNESCO), Brela, Baška Voda, Makarska, Tučepi, Podgora, Split (historické centrum a Diokleciánov palác – UNESCO, mesto múzeí, galéria najznámejšieho chorvátskeho sochára Ivana Meštrovića a mnohé ďalšie pamätihodnoti), Gradac a i. Jeden z najkrajších ostrovov sveta, Hvar, turistov láka napr. aj svojim mestom Hvar. To je známe hlavne stredovekými hradbami, ktoré ho obklopujú. Ostrov Brač sa pre zmenu našincom vryl do pamäti vďaka jednému z najvýraznejších literárnych realistov - Martinovi Kukučínovi (vl. menom Martinovi Bencúrovi), ktorý na ňom istý čas prebýval. Uchytil sa tam ako lekár v obci Selce. Našiel tu aj svoju lásku – podstatne mladšiu Pericu Didolič. Známy je jeho výrok „Keby som nebol Slovákom, bol by som Chorvátom.“ Práve toto miesto inšpirovalo nášho literáta a napísal tu aj známe dielo Dom v stráni. Darmo by ste ho tu však hľadali, domec je totiž fiktívny.

Južná Dalmácia a perla Jadranu Dubrovnik, Cavtat (pre niektorých známe aj ako rodisko asi najvýznamnejšieho chorvátskeho maliara Vlaha Bukovca /1855 – 1922/. Preslávil sa hlavne portrétmi, ale aj krajinkami.), ostrov Korčula (známa aj ako rodisko cestovateľa Marca Pola), ostrov Lopud, ostrov Mljet a i.

Najznámejšie historické pamiatky na území Chorvátska: románska Katedrála sv. Anastázie z 12. st. v Zadare - najkrajší kostol v Dalmácii; Katedrála sv. Jakuba v Šibeniku z 15. storočia, postavená iba z kameňa (UNESCO); Katedrála sv. Vavrinca v Trogire; Diokleciánov palác v Splite; Jupiterov chrám v Splite; Eufrasiova bazilika v Poreči - najvýznamnejší monument byzantskej sakrálnej architektúry; rímsky amfiteáter v Pule s arkádovými oblúkmi vysokými 33m, cca 20 000 miest; zvonica dómu Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia, vysoká 33m, vďaka jej sklonu sa jej hovorí aj „šikmá veža v Rijeke“.

A ešte pár zaujímavostí. Vedeli ste, že...
... karneval v Rijeke patrí medzi tri najatraktívnejšie karnevaly v Európe?
... do malty majáka Veli Rat namiešali 100 000 vaječných žĺtkov?
... Biely dom vo Washingtone postavili z mramoru z ostrova Brač?

Zo zoznamu UNESCO

Chorvátsko tiež figuruje na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Podobne, tak ako aj Slovensko, má na svojom konte zatiaľ 7 pamiatok. Prvými zapísanými pamiatkami boli historický komplex a Diokleciánov palác (Dioklecijanova palača) v Splite (1979), nasledovalo staré mesto a pamiatky v Dubrovníku (stari grad Dubrovnika) (1979, 1994), Národný park Plitvické jazerá (Plitvička Jezera) (1979, 2000), Biskupský komplex (Eufrazijeva bazilika) v Poreči (1997), Historické mesto Trogir (Povijesni grad Trogir) (1997), Katedrála Sv. Jakuba (Katedrala Sv. Jakova) v Šibeniku (2000) a zatiaľ posledná pridaná pamiatka – Staromestské pole (Starogradsko polje) na planine Stari Grad na ostrove Hvar (2008).

Split: historický komplex (centrum mesta, v ktorom sa dodnes zachovali pozostatky rímskych, románskych, gotických a barokových pamiatok) a Diokleciánov palác. Ako už z názvu vyplýva, palác dal vybudovať rímsky cisár Dioklecián (4. stor.). Mal slúžiť ako miesto, kde bude po svojom vládnutí panovník odpočívať. (Dioklecián bol totiž jediným cisárom, ktorý zo svojej funkcie odstúpil dobrovoľne.). Aktuálne patrí medzi najzachovalejšie antické pamiatky na chorvátskom území.

Dubrovník: Staré mesto
Dubrovník je najznámejším prímorským chorvátskym mestom. Je povestné svojimi mohutnými hradbami (cca 2km), ktoré ho obkolesujú a ukrývajú množstvo krásnych väčších, menších, úzkych, strmých i rovných uličiek a rovnako tak aj najrôznejších typov budov so stopami minulosti (sakrálnych – kláštor, kostoly, svetských - ak tu budete, venujte pozornosť napr. rôznym priečeliam domov, fasádam a pod.). Ak sa Vám pošťastí zavítať do tohto kúzelného mesta, užite si ho aj v noci! Je preslávené svojou nočnou atmosférou, kedy dýchate históriu mesta počas prechádzok vysvietenými miestnymi uličkami. Stojí za to sledovať ho aj z diaľky!

Poreč: Biskupský komplex
Základy budovy biskupského komplexu (tvoria ho: biskupský palác s bazilikou, átriom a baptistériom, kostol a pamätná pohrebná kaplnka, tzv. paracclésion) siahajú až do 6. storočia. Mesto Poreč je známe aj vďaka tomu, že sa tu kresťanstvo uchytilo hneď vo svojich začiatkoch (4. storočie). Vďaka svojej výhodnej polohe si upevňovalo svoje postavenie. Komplex a jeho výstavba sa spája s menom biskupa Eufrázia. Predtým na rovnakom mieste stálo viacero cirkevných budov, najvýznamnejšia z nich bola trojloďová bazilika z 5. storočia. Bazilika sv. Eufrázia je unikátom, ktorý prirovnávajú k stavbám v Ravenne. Preslávila ju hlavne mozaiková výzdoba hlavnej apsidy. Mozaiky však nie sú jediným umeleckým vkladom, ktorý tu možno obdivovať. Prierez viacerými slohmi vidieť aj na sochách, obrazoch, mramorovom biskupskom stolci, vyrezávaných laviciach a pod. Spomínaný komplex dodnes patrí medzi najlepšie zachované rano-byzantské sakrálne pamiatky v Európe.

Šibenik: Katedrála sv. Jakuba
Neskorogoticko-renesančná rímskokatolícka katedrála, ktorú začali stavať v 15. storočí a ukončili v 16. storočí. Podieľali sa na nej viacerí talianski i domáci – chorvátski umelci (napr. Juraj Dalmatinec a jeho „nástupca“ taliansky žiak slávneho Donatela Nikola Firentinace). Okrem svojich úctyhodných rozmerov (39 x 32 m) a pôdorysu v tvare kríža púta stavba pozornosť aj interiérovou výzdobou: Levím portálom, systémom zaklenutia kamenných dosák, vyše 70 portrétnymi bustami (vyobrazeniami tamojších renesančných šibenickych mešťanov), malou podzemnou kaplnkou a i.

Trogir: Historické mesto
Trogir je historické prímorské kúpeľné mestečko s pozoruhodným centrom, ktoré tvoria viaceré kostoly, paláce, ale aj katedrála (sv. Vavrinca / sv. Jána Trogirského – Ján bol trogirským biskupom na prelome 11. a 12. storočia, tešil sa veľkej priazni miestnych obyvateľov, ktorí ho vyhlásili za svojho patróna. Mestečko Trogir bolo v týchto časoch centrom kultúrneho diania, kde sa stretávali a žili viacerí významní umelci – architekti, maliari, sochári a i. Aj táto katedrála vznikla pod vedením už spomínaného Donatellovho žiaka Nicolla Firentiniho, ktorý sa spolupodieľal aj na výstavbe Katedrály sv. Jakuba v Šibeniku.). Historické centrum mestečka sa rozprestiera na ostrovčeku, vybudovali ho v priebehu 13. – 15./ 16. storočia. Typické sú preň krivoľaké uzučké uličky, po ktorých môžete chodiť a spoznávať mnohé architektonické krásy tejto oblasti – kostolíky, kláštory, netradičné príbytky,... Vzhľadom na to, že centrum nie je veľké, tieto príjemné promenády vás neunavia. Zaujímavosťou je, že tu natáčali aj niekoľko scén z filmu Winnetou – Posledný výstrel (1965).

Národný park Plitvické jazerá
Najznámejšia chorvátska prírodná pamiatka. Návštevníkom ponúka vyše 100 vodopádov, 6 veľkých riek, 16 jazier, 20 jaskýň, žriedla a i. Sústava jazier sa člení na 2 časti: hornú (12 jazier) a dolnú (4 jazerá). Poskytuje domov faune (zo zverstva hlavne medveďom, mačkovitým šelmám, diviakom, srnám a líškam, rovnako však aj vtáctvu a rybám) aj flóre (nachádzajú sa tu chránené pralesy, buky, smreky, jedle, tisy, mnohé druhy kvetov ako napr. orchidea a rôzne iné. K mnohým sa však priamo nedostanete, nie všetky úseky sú otvorené pre verejnosť). Ak budete mať déja vu, vedzte, že prírodné scenérie Vám môžu byť povedomé z filmu Poklad na Striebornom jazere, ktorý tu v roku 1962 nakrúcal režisér Harald Reinl. Spomínaný národný park je veľmi dobre prispôsobený turistom – vďaka sieti chodníčkov, chodníkov, mostov, či kyvadlovej doprave sa viete dostať na všetky dostupné miesta. Samozrejme, nepočítajte s tým, že si tu budete môcť zaplávať, uloviť si večeru, či natrhať kyticu kvetov priateľke kdekoľvek sa vám zachce... Tieto činnosti sú v niektorých častiach parku prísne zakázané.

Planina Stari Grad, resp. Starogradsko polje Stari Grad je jedným z prvých osídlených miest chorvátskych ostrovov. Rozprestiera sa na ostrove Hvar. Jeho história siaha až do 4. stor. pred Kr., kedy ho osídlili Gréci (z mesta Paros), svoje stopy tu však zanechali aj Rimania. Stret dvoch silných kultúr cítiť a vidieť aj na zachovaných pamiatkach. Dnes je obľúbeným letoviskom a prístavným mestom, najvýznamnejším mestom spomínaného ostrova. Historický ráz malebného neveľkého mesta a okolité more mu dodávajú šmrnc, ktorým láka aj turistov. Neďaleké Starogradsko polje je doteraz poslednou pamiatkou, ktorú zaradili do zoznamu UNESCO. Jeho začiatky sa spájajú s Grékmi, ktorí toto územie rozdelili na rovnaké parcely. Tie si svoj charakter viac-menej zachovali do dnešných dní. Stále na nich nájdete olivovníky, vínnu révu, v neďalekých kopcoch dokonca i mohutné trsy levandule. Okrem prírody a plodín tu nájdete aj staroveké kamenné múry a nenápadné kamenné prístrešky, ktoré sa tu tiež uchovali a držia už 24. storočie.

Chorvátsko a film

Napriek tomu, že Chorvátsko na mnohých pôsobí ako nenápadná krajina, má v rukáve viaceré tromfy, ktorými si podmaňuje turistov z celého sveta. Vychýrené pláže, kúzelná príroda, búrlivá história, lahodné jedlá, znamenité vína a špecifická kultúra,... Taký film sme už spomínali v súvislosti so scenériou (viď kapitolu Príroda - Winnetou). Aj keď chorvátska kinematografia a jej tvorcovia nie sú takí známi ako napr. talianski, francúzski či americkí, tiež vytvorili viacero pozoruhodných diel a priniesli do fascinujúceho sveta pohyblivých obrázkov niekoľko významných osobností.

V súvislosti s filmom bol najvýznamnejším obyvateľom Juhoslovanskej Federatívnej republiky (zloženej zo 6 republík: Chorvátska, Slovinska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Macedónska a Srbska) svetoznámy filmársky kreatívec Emir Kusturica. Narodil sa ako bosniansky Srb so slovanskými predkami. Jeho filmová reč je veľmi špecifická a nezameniteľná. Vo svojich filmoch zobrazuje život ľudí na Balkáne, cítiť silný rómsky motív a jemu vlastnú komickosť a satiru, ktoré tohto tvorcu preslávili po celom svete. Jeho filmy si odniesli množstvo prestížnych filmových ocenení (Zlatý lev, Fipresci, Zlatá palma, nominácia na Oscara, Strieborné medvede a i.). Medzi notoricky známe patria napr. Otac na službenom putu (Otec na služobnej ceste, 1985), Dom za vesanje (Dom obesenca, 1988), Arizona Dream (Arizonský sen, 1993), Crna mačka, beli mačor (Čierna mačka, biely kocúr, 1998), Testament (2007) a i. Okrem filmového plátna ste sa s jeho menom stretávali aj na koncertoch a záznamoch kapely No Smoking Orchestra (založenej v r. 1891), v ktorej hrá na gitare a spieva.

Chorváti nám dodnes hrdo pripomínajú, že keď Alfred Hitchcock prišiel dovolenkovať na Zadar, vyhlásil, že západ slnka na tomto mieste je tým najkrajším západom slnka na celom svete. Nuž, treba zažiť! :)

Niekoľko mien z chorvátskeho hereckého sveta:

Antun Nalis (1911 – 2000): Hviezda ide na juh (1958) Oldřicha Lipského, Martin v oblakoch (1961) Branka Bauera a Winnetou (1963) Heralda Reinla.
Relja Bašić (1930): Čelný zásah (1983) Saura Scavoliniho, Vila orchidejí (1987) Kreša Golika, Pápežom proti svojej vôli (1991) Petra Richardsona.
Živko Zalar (1948): Svedkovia (2003) Vinka Brešana, Ďaleko od raja (2005) Stefana Bartmanna, Bez konca (2008) Vinka Brešana.
Ljubomir Kerekeš (1960): Bohorodička (1999) Nevena Hitreca, Človek spod stola (2009) Nevena Hitreca.
Stojan Matavulj (1961): Posledný bojovník (Dream Warrior/ 2004) Zacharyho Weintrauba, What Is a Man Without a Mustache? (2005) Hrvoje Hribara, Play Me a Lovesong (2007) Gorana Kulenovića.
Leon Lučev (1970): Izba číslo 304 (2011) dánskej režisérky Birgitte Staermose, Kanibal vegetarián (2012) Branka Schmidta.
Goran Višnjič (1972) známy z filmov: Vitajte v Sarajeve (1997) režiséra Michaela Winterbottoma, Doktor Spánok (2002) Nicka Willinga, Konzultant (2013) Ridleyho Scotta.
Miranda Leonhardt (1975): Dieťa vojny (2006) Christiana Wagnera, Kohnút na víne (2011) Tila Schweigera, Každý robí, čo vie (2012) Marca Rothemunda.

Festivaly v Chorvátsku

Počas leta sú kultúrne aktívne všetky tunajšie významnejšie mestá. Festivalov (a rôznych iných slávností) je tu ako húb po daždi, každý si príde na svoje. Podľa toho, čo Vás zaujíma a láka, môžete zájsť napr.:

Luško lito (Kultúrne leto), aktuálny program Vela Luka/ Korčula
Cavtatsko ljeto - Cavtatské leto, Cavtat
Omiško kulturno ljeto - Omišské kultúrne leto, Omiš
Novaljsko kulturno ljeto – Novalské kultúrne leto, Novalja / ostrov Pag
Trogirsko kulturno ljeto - Trogirské kultúrne leto, Trogir
Splitsko ljeto - Splitské leto, Split
Kulturno ljeto – Kultúrne leto, Malinska
Makarsko ljeto - Makarské leto, Makarska
Riječke ljetne noći - Riječské letné noci, Rijeka
Starogradske ljetne priredbe – Letné starigradské vystúpenia, Stari Grad / Hvar

Medzi často navštevované patria aj:

Dubrovník Festival / Dubrovačke ljetne igre – Dubrovnické letné hry
Split Summer Festival, Split
Vridne ruke obale, zagore i škoja - Usilovné ruky pobrežia, záhoria a ostrovov (6 ročníkov festivalu), festival odohrávajúci sa v meste Trogir, prezentácia umeleckých remesiel, zvykov, tradícií, ale aj miestnych gurmánskych skvostov.
Tradicija viteških igara (Rytierske hry), Korčula / ostrov Korčula
Tragovima Winnetoua – Po stopách Winnetoua, Starigrad
Fantastic Zagreb film festival, Záhreb
Hudobný festival Terraneo, Šibenik
Zadarské divadelné leto, Zadar, nie len divadelné predstavenia, ale aj hudba, tanec, koncerty a i.
Dječji festival – Medzinárodný festival pre deti, Šibenik
Festival čokolade – Festival čokolády, Opatia – napr. čokoládová fontána v jednom z najznámejších chorvátskych parkov - v parku Angiolina. Hotely v tomto období ponúkanú „čokoládový program“ – rôzne masáže, masky, peelingy a iné skrášľovacie procedúry.

Zaujímavé chorvátske múzeá (podľa miest)

Dubrovník: Mestské hradby, Múzeum moderného umenia, Art Gallery Talir, Jaman Gallery, Jaksic Gallery, Galéria Ivana Mestroviča (sochár), Námornícke múzeum, Akvárium, Etnografické múzeum, Múzeum Františkánskeho kláštora, Múzeum pravoslávnej cirkvi, a i.
Helbine: rovnomenná galéria (Galéria Helbine) a zbierka diel známeho naivného maliara Ivana Generaliča
Klanjec: Galéria miestneho sochára Antuna Augustinčiča
Korčula: Mestské múzeum, Marco Polo Museum, Vapor Gallery
Krapina: miesto nálezu pračloveka Hušnjakovo, Múzeum evolúcie
Kumrovec: rodisko Josipa Broza Tita – nachádza sa tu jeho pamätný dom (rodný dom), známe Etnografické múzeum (s pôvodnými vidieckymi domami)
Pula: Aréna, Historické múzeum Istrie, Archeologické múzeum
Rovinj: Atelier Sottomuro (výstava a predaj zaujímavých hand made šperkov)
Smiljan: Memoriálne múzeum Nikola Teslu
Šibenik: Galerija Jurajy Dalmatinaca, Deni Design – výstavný priestor spojený s obchodíkom (predaj rôznych umeleckých predmetov, ideálne ako suveníry)
Varaždin: Galéria starých a nových majstrov, „Svet hmyzu“
Zadar: Archeologické múzeum, Stála expozícia: sakrálne umenie, Múzeum antického skla
Makarska: Malakologické múzeum s najväčšou zbierkou mušlí a slimákov na svete

Náš tip: jedno z najhlavnejších archeologických nálezísk, dokazujúce prítomnosť človeka neandertálskeho, je neďaleko mestečka Krapina. Môžete tu navštíviť aj Múzeum neandertálcov. Vystavali ho v mieste archeologického náleziska Hušnjakovo, kde v roku 1899 objavil chorvátsky paleontológ a geológ Dragutin Gorjanović Kramberger pozostatky viac ako 80 jedincov druhu Homo neanderthalensis. Našlo sa tu niekoľko tisíc kostí ľudí a zvierat starých 130 tisíc rokov. V roku 2010 tu potom po dlhých 11 rokoch výstavby otvorili unikátne múzeum, ktoré za dobu svojej existencie pozbieralo mnoho medzinárodných ocenení. Svojím komplexným poňatím problematiky praveku a využitím najmodernejších technológií a poznatkov z oblasti muzeológie ho preto radia do špičky medzi svetovými múzeami. Celá stavba je koncipovaná ako obydlie neandertálcov a zvonku navodzuje dojem skalného previsu. Ten je ešte umocnený po príchode do interiéru, kedy návštevníka okamžite zaujmú zvuky pravekého sveta, pochádzajúce z filmu, ktorý je premietaný na celú prednú stenu vstupnej haly. Môže sa pohodlne usadiť na pripravené stoličky a vychutnať si dobrodružné zábery zo života neandertálcov, ako by bol priamo medzi nimi. Mestečko Krapina leží približne 20km za slovinsko-chorvátskymi hranicami, hneď vedľa diaľnice. Môže to byť zaujímavý začiatok dovolenky alebo príjemná poučná zastávka pri návrate domov.