Skvosty Chorvátska

Polostrov Istria

Geografická poloha Istrie je (bola) predurčená tomu, aby si na ňu robili nároky cudzie národy. Dnes sa polostrov stal obľúbeným turistickým cieľom kvôli svojmu pobrežiu dlhému 242 kilometrov a čarovným stredovekým mestečkám, vďaka ktorým predstavuje turizmus stabilný zdroj príjmov. Na rozoklanom krivoľako rozčlenenom západnom pobreží Istrie od Savudrije až po Rovinj sa nachádzajú naozaj rozmanité turistické strediská. Od živých letovísk, rybárskych dediniek až po mestá s benátskym nádychom.

Umag – centrum „obilnice“ Istrie. Bývalý benátsky prístav, s krásnym historickým starým mestom, ktorého počiatky siahajú až do rímskej doby. Je takmer úplne obkolesený morom. V stredoveku toto mesto – vtedy ešte ostrov oddelený od pevniny – patrilo terstskému biskupovi. Peknou krajinou z Umagu do Poreču vedú pozdĺž pobrežia úzke cesty.

Poreč – turistické centrum Istrie. Osídlené bolo už Rimanmi, neskôr ovládané Byzantskou ríšou a Benátčanmi. Návštevníci môžu obdivovať veže niekdajších mestských hradieb a najmä Eufrasiovu baziliku, najvýznamnejší monument byzantskej sakrálnej architektúry. Tento katedrálny kostol zo 6. storočia má bohatú výzdobu a jemne vypracované mozaiky. Súčasťou komplexu stavieb okolo katedrály je atrium, baptisterium a biskupský palác.

Rovinj – stredoveké prístavné mesto, na ktoré je najkrajší pohľad od mora. Taktiež mnohí znalci považujú Rovinj za najmalebnejšie a najkrajšie v krajine. Má pekné farebné domy, čarovné uličky a nespočetné možnosti kúpania. Pôvodne mesto ležalo na skalnatom ostrove a osídlené bolo už v antickom období. Za benátskej vlády bolo mesto prekvitajúcim centrom obchodu a rybárstva. Benátsky vplyv vidieť na dominantách starého mesta - na krásnej, 60 m vysokej zvonici (neskoro renesančná červená veža s hodinami) a zaujímavom barokovom kostole sv. Eufemie (1736). Centrom Rovinju je námestie, ktoré sa otvára k promenáde v prístave. Každú prechádzku starým mestom začínajú turisti práve na tejto prístavnej promenáde, ktorá poskytuje množstvo krásnych výhľadov. Jedinečnú atmosféru celého centra dotvárajú príjemné kaviarničky.

Počas cesty k Pule, na cíp istrijského polostrova, turisti prechádzajú pozoruhodnou krasovou krajinou. Potom už na juhu Istrie ich v oblasti vinohradov zvyknú zaujať do diaľky sa tiahnuce úzke kamenné múriky s kameňmi kladenými na sucho.

Pula – najväčšie mesto na Istrii, kultúrne a hospodárske centrum polostrova. Prístavné, priemyselné mesto s impozantnou rímskou arénou. Už za čias cisára Augusta sa Pula vyvinula v prekvitajúce hlavné mesto provincie. Dnes má asi niečo vyše 63 000 obyvateľov. K návštevám turistov lákajú najmä múzeá a jadro starého mesta, ktoré sa rozkladá pod pevnosťou (kaštieľom) na kopci. Najvýraznejší je tu však obrovský rímsky amfiteáter s arkádovými oblúkmi vysokými 33 metrov. Je symbolom mesta Pula. Hlavne v lete sa tam konajú rôzne koncerty klasickej hudby, opery, ale aj filmové predstavenia.

Po ceste z Puly po východnom pobreží cez vnútrozemie smerom na sever turisti nevynechajú ani čarovné stredoveké mestečko Labin, ktoré leží vysoko nad morom (218 m n.m.).

Rabac – turistické prímorské stredisko neďaleko mesta Labin. Rabac leží v krásnom zálive na juhovýchodnom pobreží istrijského polostrova. Čisté more, pekná pláž z jemnejšieho štrku, útesy ideálne na šnorchlovanie, veľa zelene. Najznámejšie pláže vyhľadávané rodinami s deťmi sú najmä Maslenica, Girandella, Lanterna. Pobrežná promenáda, kaviarničky, reštaurácie, zábava, cyklistika, vodné športy, prenájom motorových člnov, ale i pokojné prostredie prírodného okolia.

Oblasť Istrie končí mestom Brestovac a prechádza v Kvarnerskú riviéru.

Kvarner

Kvarner je oblasť, ktorá pokračuje od mesta Brestovac na východnom pobreží Istrie. Na Istriu naväzuje Kvarnerský záliv, ku ktorému patria ostrovy Cres, Lošinj, Krk, Pag a Rab. Na úseku pozdĺž zálivu, ktorý vedie popod najvyššiu horu Istrie menom „Učka“ (1400 m n.m.) leží Opatijská riviéra s pôvabnými prímorskými kúpeľnými mestami z 19. st. Lovran a Opatija.

Opatija – letovisko pripomínajúce časy rakúsko-uhorskej monarchie, kvitnúce záhrady, kaviarne a nádherná stromami tienená pobrežná 8 km dlhá promenáda. V roku 1889 bolo mesto povýšené na kúpele a rozvinulo sa na druhé najnavštevovanejšie letovisko chorvátskeho pobrežia (po Dubrovniku). V srdci mesta v parku „Angiolina“ (1885) sa kedysi stretávala európska „high society“ a ešte aj dnes pri prechádzke pod agátmi, cédrovníkmi a citrónovníkmi vidno početné stopy tejto skvelej minulosti.

Na začiatku pobrežného pásu cesty smerom na juh leží mesto Rijeka. Krajina je tu chudobná a drsná, blyští sa more a vápencové skaly svietia v žiari slnka. O to viac prekvapia úrodné údolia, zastrčené za skalnatým pobrežím a chránené pred povestnou bórou (ľadovým vetrom), padajúcim cez hory na pobreží. Zelené vinohrady a stredozemná vegetácia, ktoré predstavujú úžasný kontrast k „mesačnej“ krajine vápencových útesov, potešia pohľad nejedného cestujúceho. Rijeka je živé prístavné mesto, tretie najväčšie v Chorvátsku. Je aj priemyselným mestom, ale s množstvom múzeí a „chorvátskou šikmou vežou“. Je to hodnotná, 33 metrov vysoká zvonica dómu Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia (priečelie z 19. st.), ktorej sa vďaka jej sklonu hovorí „šikmá veža v Rijeke“. Korzo s butikmi a kníhkupectvami vedie k mestskej bráne z 13. storočia. Vysoko nad mestom sa týči pevnosť „Trsat“ (13. st.), z ktorej je nádherný výhľad na okolité hory a more. V rámci pobytu v Rijeke, sa dá absolvovať aj zaujímavý celodenný výlet na ostrovy. Približne 20 km južne od Rijeky je pri meste Kraljevica odbočka smerom na ostrov Krk. Ten je s pevninou spojený mostom („Krčki most“, 1430 m). Z Krku sa dá ešte z prístavu Valbiska presunúť trajektom na ostrov Cres.

Jadranská magistrála – je najdlhšou štátnou cestou v Chorvátsku a spája všetky letoviská pri Jadranskom mori. Táto „štátna cesta 8“ vedie od hraničného prechodu so Slovinskom – Pasjak cez mestá Rijeka, Zadar, Šibenik, Split, Opuzen a Dubrovnik až na hraničný prechod do Čiernej hory – Karasovići. Na úseku Klek-Zaton Doli okolo mesta Neum je prerušená územím Bosny a Hercegoviny. V letnej sezóne počas výmeny turnusov cez víkendy býva často D8 uzavretá pre nákladnú dopravu. Problémy spôsobuje aj bóra, silný severovýchodný vietor, ktorý často fúka vo Velebitskom kanáli. Jadranskú magistrálu kvôli početným zákrutám na strmom pobreží považujú za jednu z najnebezpečnejších ciest v Európe. Na druhej strane však len vďaka nej môže turista navštíviť mnoho zaujímavých cieľov a pamätihodností na tejto trase.

Kraljevica – prímorské mestečko s cca 5000 obyvateľmi. Má vynikajúce dopravnú dostupnosť. Od 19. storočia bola významným strediskom výstavby lodí a moreplavectva. Lodenica je priamo v meste, preto tu nie sú klasické rekreačné komplexy, postavené sú mimo mesta - v blízkom okolí (napr. Ośtro).

Ostrov Cres – najväčší chorvátsky ostrov, leží v Kvarnerskom zálive. Očarí najmä milovníkov prírody svojou faunou a flórou, ktorej druhy sa vyskytujú iba na Crese. Je aj jedným z posledných miest výskytu vzácneho supa bielohlavého. Prírodným fenoménom ostrova je sladkovodné „Vransko jezero“. Ostrov vyhľadávajú i vyznávači potápania, je rajom jachtárov. Cres má svoj vlastný nečakaný šarm. Na hlavnej triede budú mať návštevníci dojem, že sa nachádzajú v horách, neustále sa odtiaľ otvárajú veľkolepé pohľady na more. Od južného „suseda“ - ostrova Lošinj, je oddelený iba úzkym umelo vybudovaným Osorským prielivom. Kedysi boli obidva spojené úzkou šijou (75 km2) a tvorili jeden celok, ale potom cez šiju vykopali umelý prieplav so zdvíhacím mostom. Veľmi známe je prístavné mesto Mali Lošinj, pyšné na svoj malebný prístav s pestrými barokovými domami, pred ktorými kotvia skvelé jachty z celého sveta.

E 65 - štátna cesta spájajúca Rijeku a Dubrovnik. Táto 600 km dlhá jadranská magistrála vedie pozdĺž chorvátskeho pobrežia až do Dubrovniku. Vinie sa popri mori v krasovitých horách a poskytuje nádherné výhľady na Jadranské more rôznych farieb a odtieňov.

Crikvenica – letovisko z prelomu storočia, cca 30 km pod mestom Rijeka, v oblasti Kvarner. Zaujímavosťou je akvárium s dvadsiatimi bazénmi, kde návštevník môže nahliadnuť do bohatého živočíšneho a rastlinného sveta Stredozemného mora a tropických morí. V lete láka turistov svojou bielou piesočnatou plážou a 8 km dlhou pobrežnou promenádou, ktorá vedie až do susedného letoviska Selce, kde je mnoho kaviarní, obchodov a reštaurácií. Pod mestečkom Selce, cca 25 km južne leží turistické stredisko a prístav Senj. Nachádza sa na okraji prírodného parku Velebit. Zo Senju vedie odbočka, ktorou sa dá dostať k 90 km vzdialeným Plitvickým jazerám.

Neďaleko pod Senj, cca 40 km južne, leží prístav Jablanac, kde kotvia prievozné kompy. Odtiaľto sa dá pohodlne dostať na malebný ostrov Rab – prejazd trvá iba 10 minút.

Ostrov Rab - radí sa medzi najkrajšie a najzelenšie ostrovy Jadranu s peknými piesočnatými plážami. Milovníci kúpania vyhľadávajú najmä letovisko Suha Punta, s dubovými a píniovými lesmi a množstvom malých zátok. Letovisko sa sčasti rozkladá aj v časti s pôvodným vzácnym porastom, ktorý tvorí chránenú krajinnú oblasť - prales „Dundo“. Do pralesa nie je povolený prístup autom, iba na bicykli alebo pešo. Sú tu úžasné lesné cestičky, po ktorých sa dá dostať k zátokám a rôznym plážam, a to k takým, ku ktorým je možný prístup iba loďou po mori. Turistov poteší kultúra aj pamiatky. Za ochranným pásom skál ukrýva ostrov svoje najväčšie čaro – oázu lesov, polí a lúk. Táto bývalá rímska kolónia sa dostala postupne pod chorvátsku, benátsku a nakoniec rakúsku správu. Malebné staré mesto Rab s nezameniteľnou siluetou štyroch zvoníc je síce maličké, ale ponúka prechádzky po pobrežnej promenáde a v stredovekých uličkách.

Plitvické jazerá

Plitvické jazerá – národný prírodný park vo vnútrozemí Severnej Dalmácie, neďaleko hraníc s Bosnou a Hercegovinou. „Plitvička jezera“ sa nachádzajú na hornom toku rieky Korana, medzi zalesnenými horskými masívmi Veľká a Malá Kapela a Pleševica, medzi mestami Karlovac a Zadar. Voda rieky Korany tu klesá o 156 metrov po stupňovitých jazerách a kaskádach z dolomitových a vápencových terás. Na piatich riekach (Korana, Crna, Biela, Plitvica, Rječica) je 16 jazier – väčších aj menších a delia sa na tzv. Horné Plitvické jazerá, ktoré vznikli v Dolomitoch (počet 12) a Dolné Plitvické jazerá (počet 4). Najväčším jazerom Horných jazier je Kozjak. Hĺbka 46 m, dĺžka cca 2-3 km. Z neho sa voda prelieva do Dolných jazier, ktoré obkolesuje prekrásny kaňon, vyhĺbený riekou v strmých vápencových skalách. K jazerným vodám sa na ich konci pripája obrovským 72-metrovým vodopádom potok Plitvica. Podľa neho sa aj nazýva celý tento súbor smaragdovozelených, sýto modrých až po tyrkysovo sa lesknúcich jazier. Túto nezameniteľnú farbu dáva vode vápenec, tvoriaci väčšinu podložia. Tunajších 90 vodopádov a kaskád zurčí a duní prevažne v pôvodnom zmiešanom lese, ktorého zvláštne čaro na turistov zapôsobí najmä na jeseň. Najúchvatnejší v tomto národnom parku je Plitvický vodopád. Z vyše 72 metrov sa rúti voda Plitvičky do rokliny. V jazerách s čírou priehľadnou vodou žijú vydry, pstruhy a raky. Lov pstruhov a rakov je zakázaný. Prípadne sú nutné špeciálne osobitné povolenie na lov pstruhov od správy národného parku. Jazerá sú v letnom období vyhriate na príjemných cca 24°C, čo podnecuje mnohých návštevníkov k osvieženiu, ktoré im v horúcom počasí istotne padne vhod. V zime jazerá zamŕzajú.

O miestnych lesoch odborníci hovoria, že patria k najzachovalejším svojho druhu v Európe. Vzácna je miestna flóra, v rámci parku sú prísne chránené a neprístupné lokality (ako napr. lúka so 40 druhmi orchideí, ďalšia so 16 druhmi ľalií a pod.). Na lúkach poletujú motýle, v lesoch a roklinách sa túlajú hnedé medvede, vlky, divé mačky, srny. Neprístupné sú aj pralesné rezervácie. K najkrajším pralesom Dinarida patrí v Plitvických jazerách „Čorkova uvala“. Údajne v týchto lesoch žije najviac veľkých šeliem zo všetkých chorvátskych lokalít. Filmovým divákom je táto krajina jazier s nespočetnými bystrinami a duniacimi vodopádmi známa – najmä milovníkom „winetuoviek“. Nakrúcali sa tu scény z kultového filmu o hrdinskom indiánskom náčelníkovi Apačov Winnetou – Poklad na Striebornom jazere.

Brána do parku sa otvára pri najväčšom z Plitvických jazier – Kozjakovom jazere. Túto neskutočne krásnu krajinu sprístupňuje niekoľko kilometrov drevených lávok a štyridsať kilometrov cestičiek. Trasy vedú po oboch stranách kaňonu i pod vodopádmi. Jeden breh jazera s druhým spájajú kľukaté drevené chodníky a mostíky, ktoré sa nachádzajú nad úrovňou jazier. Návštevníci parku využívajú aj člny a úzkorozchodné železnice, ktoré pomáhajú prekonávať veľké vzdialenosti. Po jazere Kozjak pláva parník. Činnosti, ktoré sú v parku povolené: turistika, horolezectvo, vodné športy, vyhliadkové jazdy elektrickým vláčikom, fotografovanie, cyklistika, lyžovanie. Pre nadšencov pešej turistiky je tu množstvo atraktívnych turistických chodníkov. Najkratší variant prehliadkových trás okolo jazier vyžaduje asi tak tri až štyri hodiny, najdlhší päť až šesť hodín. Sú tu trasy aj pre viac odvážnych, ktoré vedú prázdnymi divokými horskými končinami, nádhernou nedotknutou prírodou. Divé zvieratá sú plaché, vyhýbajú sa miestam, kde by mohli stretnúť ľudí. Trasa, ktorá patrí medzi tie viachodinové, vedie nádhernými lesmi a po miernom stúpaní na jeden z vrcholov pohoria Medvedjaku – Tupi Medvedjak (868 m n. m. ) sa ponúka pôsobivý výhľad na šesť Plitvických jazier – Prošćanské, Ciginovac, Okrugljak, Gradinsko jezero, Kozjak a na masívy Ličkej Plešivice a Malej Kapely. Na najvyšší vrchol masívu „Ostri Medvedjak“ (889 m.n.m. ) je výstup veľmi strmý. Avšak pohľad z výšin vrcholku stojí za to. Vidno na celú Ličku Plešivci, na dolinu Korany a Uny (v Bosne).

Samotný národný park zaberá rozlohu takmer 300 km2. Je otvorený po celý rok, aj cez víkendy a sviatky. Je možné sa ubytovať v blízkosti jazier alebo v hotelovom komplexe priamo v národnom parku. Už v roku 1928 bola divočina okolo Plitvických jazier vyhlásená za národný park, potom v roku 1979 už aj ako svetové prírodné dedičstvo UNESCO.

Severná Dalmácia

Ostrov Vir – leží v Severnej Dalmácii pri ostrove Pag a neďaleko pevniny, cca 13 km od mesta Nin a 28 km od mesta Zadar. Vir je obklopený mnohými ďalšími ostrovmi a pieskovými plážami. Na ostrove sú upravené štrkové pláže a aj nedotknuté časti prírodných morských oáz. Rôzne vetry dujú na jeho severnej a južnej strane. Členité zátoky, využiteľnosť vetra a blízkosť národných parkov (NP Kornati 32 námorných míľ) láka najmä jachtárov. Pri pohľade z mora je ostrov hlboko ponorený do Virského mora, zatiaľ čo zo vzduchu pripomína prastarý kontinent čakajúci na objavenie. Vďaka výhodným hĺbkam vedú popri ňom námorné cesty do Rijeky, Zadaru, južného Chorvátska a Talianska. Z tohto dôvodu tu bol v roku 1881 postavený maják, ktorý bol obnovený v roku 1950, a ktorý svojou veľkosťou patrí k väčším majákom na východnom pobreží Jadranu. V roku 2012 bol úplne zrenovovaný, prepychovo zariadený a účelovo zmenený na rezidenciálny turistický objekt s piatimi hviezdičkami. Táto pamiatka nultej kategórie, ktorá je aj dnes v prevádzke vysielajúc svoje svetlo do vzdialenosti desiatich námorných míľ, sa pod názvom „Villa Lanterna“ stala prvým majákom v Jadranskom mori prispôsobeným na ubytovacie účely v turizme. Jeho bohaté zariadenie, nedotknutá príroda a okolité krištáľovo čisté more, sú skutočným spojením modernizmu a tradície. Tvoria tak exkluzívnu oázu na oddych a uvoľnenie.

Na ostrove je obývané centrum ostrova so staršími i novovzniknutými osadami, ale aj viac než 80 percent neobývaného povrchu, vidno tu tradičné prvky ale aj modernu, rybárske člny i luxusné jachty, čo navštevujú ostrov. Na Vire sa nachádza aj stáročná benátska pevnosť „Kaštelina“, ktorá slúžila dávnym obyvateľom ostrova i susedného mesta Nin na obranu pred pirátmi, lúpežníkmi a tureckými dobyvateľmi. Má dve bašty, je postavená na troch poschodiach a na jej severnej strane sa nachádza symbol Benátok – okrídlený benátsky lev. Miestne úrady ju dali obnoviť v roku 2002, takže dnes v pokojnej scenérii, obklopená borovicovým lesom a rybármi, podáva tiché svedectvo o búrlivej minulosti ostrova. Vir je so svojimi panorámami, vinohradmi, olivovými hájmi, čistým morom a mnohými ďalšími prírodnými krásami vhodným miestom na dovolenku, rekreáciu, športové aktivity a vychutnanie si tradičnej mediteránskej kuchyne. Turistický ruch je pre ostrovanov dôležitý, a preto si tu na svoje prídu starí i mladí. Ponúka vystúpenia kultúrno-umeleckých súborov z Chorvátska i Európy, tradičné dalmatínske piesne, zábavu, ohňostroje a nočný život. Športovcom ranný vodný aerobik, cykloturistiku, treking, rybolov, potápanie, vodné športy, vodné lyžovanie, jachting.

Zadar - najväčšie mesto Severnej Dalmácie, obchodné a kultúrne centrum celej oblasti s významnými stavbami z obdobia, keď tu vládli Benátčania. Symbolom mesta je kruhový kostol sv. Donáta, ktorý pochádza tiež z benátskeho obdobia. V Zadare sa nachádza aj jeden z najkrajších kostolov v Dalmácii - krásna románska katedrála sv. Anastázie z 12. storočia. Veľmi zaujímavé sú aj pozostatky stredovekého mestského opevnenia a rímskeho fóra (fórum - verejný priestor v strede starovekého rímskeho mesta - v dnešnej dobe tie zachovalé tvoria námestia súčasných miest).

Šibenik - tomuto čarovnému prístavnému mestu v severnej Dalmácii kraľuje bielo žiariaca katedrála sv. Jakuba, dielo zadarského staviteľa Jury Dalmatince (1441). Nadaný staviteľ na svojom majstrovskom diele, predstavujúcom jedinečný prechod od gotiky k renesancii, pracoval väčšiu časť života. Krajina v okolí Šibeniku oplýva atraktívnou stredozemnou vegetáciou. Neďaleko začína národný park Krka, jedinečná sústava kaskád s prameňmi, potôčikmi a vodopádmi. Najvyšší padá z výšky 48 metrov. Ponúka nielen nádherné prírodné divadlo, ale aj možnosť kúpania.

Primošten – leží pod Šibenikom v severnej Dalmácii. V jeho okolí sa po stáročia pestovala vinná réva. Na ochranu rastlín pred „bórou“ (prudkým studeným vetrom) tu postavili nízke múriky z bieleho kameňa. Bóra vzniká najmä v zimnom období, keď studený vzduch prúdi cez horské prekážky, čo lemujú morské pobrežie. Je typický pre pobrežie Jadranu. Pred pohoriami sa vzduch nahromadí a keď sa dostane až do úrovne výšky priesmykov a sediel, padá cez ne veľkou rýchlosťou k pobrežiu, lebo je studený a ťažký.

Súostrovie Kornati

Súostrovie Kornati - leží pri pobreží Severnej Dalmácie, asi 15 km od pevniny v oblasti zadarskej a šibenskej riviéry. Spolu 140 malých ostrovov, plytčiny a skalnaté útesy sú natesnané na ploche 300 km2. Najhustejšie súostrovie, aké nemá inde na stredomorskom pobreží obdoby. Labyrint z vody a skál. Rozorvané, drsné vápencové ostrovy sa rozprestierajú v dvoch podlhovastých skupinách v dĺžke 25 km pri pobreží. Šírka súostrovia je 13 km a smerom k pevnine ho ohraničujú ostrovy Pašman, Vrgada a Murter. Na severozápade ho uzatvára ostrov Dugi Otok a na juhovýchode ostrov Žirje.

Súostrovie je rozdelené do dvoch skupín a to na Dolné Kornati, ktoré tvorí ostrov Kornat a okolité ostrovy a na Horné Kornati, zložené z ostrovov Siet a Žut a ostrovov okolo nich. Najväčší z nich je ostrov Kornat. Severovýchod ostrova nemá členité pobrežie, zato v juhovýchodnej časti je neobyčajne veľa zátok. Z nich sú preslávené najmä Opát, Kravljačica, Vruja, Strižnja a Lučica. Kornat je známy svojimi atrakciami ako pevnosť Tureta, kostol Panny Márie Tarac (Gospe od Taracu) s nie veľmi jasnou dobou výstavby, cca 12.-13. alebo 15.-16. st. a veľkou skalnou stenou Magazinova škrila. Kostol, ktorý bol postavený na mieste baziliky z ranného kresťanského obdobia, prerástol náboženské hranice a stal sa súčasťou turistických atrakcií na ostrove Kornat.

Druhý najväčší ostrov v súostroví je Žut. Nachádza sa vedľa ostrova Kornat a je oddelený prielivom Žut. Preslávil sa svojím kvalitným olivovým olejom a olivovými hájmi. Najznámejšie zálivy sú Bizikovica, Golubovac, Sabuni, Dragišina, Žešnja atď. Na tomto ostrove sa nachádza ACI prístav pre jachty a plachetnice. Ostrov Sit je jedným z menej známych veľkých ostrovov. Jeho krajina a prostredie vyzerá príjemnejšie, než krajina južných ostrovov. Srednji kanal (Stredný prieliv) sa nachádza medzi ostrovmi Sit a Pašman - je to najlepšia námorná cesta medzi Zadarom a Šibenikom. Najznámejšie zálivy tvorí Dulukina, Šumica, Ćitapićeva a Đunđirina. Morský príboj, príliv a odliv a neustále vanúce vetry brúsili celé tisícročia niekdajšie vápencové dosky, vymývali úzke prielivy a vytvorili tak jedinečný labyrint. Ostrovy sú tvorené oblými vápencovými skaliskami z obdobia kriedy. Pôsobivý pohľad je na všade z mora vystupujúce vysoké skaliská, ako napr. 82 m vysoká skalná stena ostrova Klobučar, 65 m Mana a 64 m Rašip veli. Podvodné časti skál môžu dosahovať až 100 m pod hladinou. Miestni obyvatelia hovoria týmto útesom „koruna“ a z tohto pomenovania bol pravdepodobne odvodený aj názov ostrova Kornat. Názov pochádza z obdobia starého Ríma, kedy bol najväčší z ostrovov (Kornat) označovaný ako Isola Coronta.

Väčšia časť Kornati – 89 ostrovov - bola vyhlásená v roku 1980 za Národný park. Správa parku má sídlo v Murteri na ostrove Murter. Územie parku (cca 220 km2) tak chráni vzácny podmorský život vo vodách súostrovia. NP Kornati je pomenovaný podľa hlavného ostrova Kornat s rozlohou 32,5 km2. Územie je unikátne svojim sebestačným ekosystémom, ktorý pracuje bez zásahu ľudskej ruky. Naozajstné poklady sa ale nachádzajú pod vodou, pretože tri štvrtiny parku sa rozkladajú na morskom dne. Voda je taká priezračná a neskalená, že slnečné svetlo prenikne až do hĺbky 80 m. V labyrinte kamenia, trhlín a jaskýň rastie najmenej 436 rôznych druhov morských rastlín a rias, 300 rôznych živočíšnych druhov, napríklad morské huby, koraly a mechúrniky. Je útočiskom morských škorpiónov a pleskáčov, rakov, mäkkýšov či plášťovcov. Mäkkýš Pinna nobilis, žijúci na Kornatoch, je prísne chránený zákonom. Nekonečnou spleťou jaskýň plávajú veľké húfy rýb. Kvôli nadmernému rybolovu v minulých rokoch je tu teraz lov rýb zakázaným resp. obmedzený v rámci celého Kornati. Chobotnice lovia mušle a roje delfínov hľadajú potravu na otvorenom mori. Je to jeden z najrozmanitejších podmorských svetov v Stredozemnom mori.

Výskyt živočíchov na súši je veľmi ojedinelý, sú tu predovšetkým jašterice, hady, motýle a iné obojživelníky s hlodavcami. Kvôli ťažkým životným podmienkam a nedostatku vody je vegetácia na ostrovoch veľmi riedka. Najčastejšou formou rastlín sú rôzne druhy tráv a bylín čím sa stali obľúbenou krajinou včiel. Osemdesiat percent z celkovej obrábanej pôdy tvoria olivové háje. Ďalšími častými plodinami sú figovníky, ovocné sady a vinice. Ostrovy boli kedysi zalesnené, ale už starí Rimania rúbali stromy na drevo na stavbu lodí a pripravili tak ostrovy o ich zelenú pokrývku. Takisto veľké množstvo požiarov postupne zničilo husté lesy stredomorského duba, ktoré v minulosti pokrývali ostrovy.

Na ostrovoch sú zaujímavosti rôzneho druhu ako napr. pozostatky pevnosti - veža Tureta zo 6. storočia na krasovej rovine Taracu na ostrove Kornat, na ktorej bol kedysi sústredený život ostrovanov; zvyšky ilýrskeho osídlenia a ranný nález kamennej sekery na úpätí kopca Pedinka (ilýrske obdobie t.j. od 1. tisícročia p.n.l.); rímske rybie vivárium na Piškere. Vivárium je zariadenie pre chov rôznych druhov živočíchov, najmä cudzokrajných, zvyčajne upravené tak, aby sa čo najviac podobalo prirodzenému prostrediu - napr. akvárium, terárium. Medzi ostrovmi Dugi Otok a Katina je plytká úžina „Mala Proversa“, ktorú ešte umelo o 2 m prehĺbili Rimania v dávnych dobách, aby bola splavná pre veľké lode. Vo vode vidno dodnes pozostatky mohutnej rímskej stavby, ktorá kedysi čnela nad morskou hladinou a stála na pevnine. O rímskej dobe vypovedajú aj mnohé iné archeologické nálezy.

Zaujímavý svojim tvarom je ostrovček „Taljurić“, ktorý je okrúhly a pripomína tanierik (podľa toho ho aj nazvali, v preklade meno ostrova znamená „tanierik“). Avšak je nebezpečný pre plavidlá, lebo je často zaliaty morom. Zvláštnosťou Kornati sú aj tunajšie ovce. Odborníci ich pokladajú za autochtónny druh, ktorý tu možno žije už od ilýrskych čias (pojem autochtónny, tzn. pôvodný, označuje druh, ktorý v danej oblasti vznikol a žije). Samozrejme s občasným osviežením chovu dovozom oviec z pevniny. Tento druh sa v priebehu storočí dokonale prispôsobil tunajším mimoriadne ťažkým životným podmienkam s večným nedostatkom potravy a pitia, v ovzduší presýtenom soľou, v lete v úmorných horúčavách a v zime v búrkach a dažďoch (v minulosti sa, samozrejme, ovce na zimu neodvážali). Tieto tvrdé podmienky však zocelili ovce proti všetkým nákazám a chorobám a vypestovali u nich neuveriteľnú nenáročnosť. Dokážu piť i morskú vodu.

Prvé dôkazy o prítomnosti človeka na ostrovoch siahajú až do obdobia neolitu. Hoci je na ostrovoch mnoho obytných stavieb, poslednými stálymi obyvateľmi boli Rimania, pretože pre nedostatok pitnej vody na ostrovoch tu už nikdy nedošlo k stálemu trvalému osídleniu. O predchádzajúcich obyvateľoch dnes svedčia ruiny starých nádrží na dažďovú vodu, ktoré sa nachádzajú neďaleko plytkého prielivu Mala Proversa a vivárium, kde boli chované ryby ako čerstvý proviant pre námorníkov. Ani v súčasnosti osady nie sú celoročne obývané. Pre túto oblasť sú typické kamenné nízke múry ako ploty, ktoré rozdeľujú pôdu. Sedliacke a rybárske domčeky, ktoré sú rozptýlené po miernych zálivoch ostrovov Žut, Sit a Kornat, síce prezrádzajú prítomnosť ich majiteľov, ale tí sú tu prevažne v turistickej sezóne pre návštevníkov. Tieto domčeky a pohostinstvá s možnosťou ubytovania sú určené najmä pre tých, ktorí majú záujem o turistiku „alla Robinson Crusoe“. Táborenie vo voľnej prírode tu nie je povolené. Hostincov je okolo 300. Ostrovy sú rajom pre potápačov, jachtárov, obdivovateľov prírody a milovníkov samoty.

K ostrovom je možné dostať sa iba s využitím lodnej dopravy. Dopravcovia nie sú obmedzovaní, čiže sa sem môžu plaviť lode vlastné alebo prenajaté. Každý návštevník je povinný zaplatiť vstupenku do národného parku za každý deň pobytu. Cena lístka je závislá od veľkosti lode a od dátumu zakúpenia. Najdrahšie je to pri zakúpení priamo na mieste. Zvláštne vstupné sa platí pre organizované skupiny potápačov či rybárov. Do parku nie je možné vplávať odkiaľkoľvek, ale sú tu vymedzené dve vstupné brány. Prvá je na juhovýchode parku, na ostrove Ravni Zakan v prístave Zakan. Druhou je prístav Vrulje na ostrove Kornat nachádzajúci sa v severozápadnej časti parku. Celodenné výlety spojené s obedom na palube organizuje veľa turistických agentúr z Vodic, Biogradu a Zadaru.

Stredná Dalmácia

Trogir – pamiatkovo chránené starobylé mesto. Leží v strednej Dalmácii, na umelo vybudovanom ostrove. Mesto charakterizujú kľukaté uličky a zachovalé historické centrum, kde má návštevník pocit, že sa ocitol v stredoveku. Vraví sa mu aj „mesto – múzeum“ alebo „malé Benátky“, lebo je skutočným historickým klenotom Dalmácie. Kedysi bolo gréckou a rímskou kolóniou, ale v období 9.-11. st. sa postupne vyvinulo až na politické a kultúrne centrum Chorvátska. Toto jeho významné postavenie dosvedčuje nielen úžasná románska Katedrála sv. Vavrinca (Sveti Lovre 13.-16. st.) s trojloďovou bazilikou, ale aj množstvo krásnych kostolov a palácov. Dóm podľa známeho staviteľa Radoana je dominantou mesta a medzi jeho najhodnotnejšie časti patrí najmä portál a Kaplnka sv. Jána Trogirského. Veľkolepé staré mesto je vďaka množstvu zachovaných pamiatok zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Split – prístavné mesto v strednej Dalmácii je hospodárskym a kultúrnym centrom celej Dalmácie. Má množstvo múzeí a divadiel. Mesto leží na polostrove pod Marjanovou horou. Staré mesto je zvláštnou zmesou rímskych a stredovekých stavieb. Jeho základ tvorí veľkolepý Diokleciánov palác s cisárovým mauzóleom. Tento ojedinelý komplex je skutočnou ozdobou mesta. Cisár Dioklecián ho dal postaviť v rokoch 295-305 a žil v ňom až do konca svojho života. Split bol vďaka tomuto palácu s chrámom sv. Domnia (pôvodne Diokleciánovo mauzóleum) zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Omiš – prímorské malebné mesto v strednej Dalmácii, medzi Splitom a Makarskou. Leží pri ústí rieky Cetina. So svojimi piesočnatými plážami je ideálny najmä pre rodiny s deťmi. Prostredie Omišskej riviéry je vzhľadom k svojej polohe vhodné ako východzí bod k veľkému množstvu výletov autom alebo loďou (napr. na ostrov Brač so známou plážou Zlatý roh pri meste Bol). Rafting, potápanie, windsurfing, kajaky, kanoe, cyklistika, tenis, rybolov, či turistika v chránenom parku Biokovo.

Brela – letovisko Brela sa nachádza na piesočnatom pobreží cca 15km od Makarskej, na svahoch parku Biokovo. Delí sa na niekoľko častí ako napr. Stomarica, Gornja Brela, Dolnja Brela. Mesto je bohaté na minulosť a tradície. Špeciality miestnej kuchyne ponúkajú mnohé reštaurácie a starobylé krčmičky. Vhodné prostredie na výlety do okolitej prírody, peši či na bicykli. Pekné prechádzky po plážach a zátokách až po Vruje, kde sa spájajú dva svety – krištáľové more s vysokými horami.

Makarská riviéra – časť zužujúceho sa pobrežného pásu chorvátskeho územia v strednej Dalmácii. Toto pobrežie oddeľuje od Bosny a Hercegoviny iba pásmo hôr Biokovo. Pod ním sa rozkladá veľmi obľúbená oblasť letovísk, známa ako Makarská riviéra. Už v 19. storočí tu pristávali osobné parníky s množstvom návštevníkov. V roku 1962 počas zemetrasenia bolo bohužiaľ zničených veľa skvelých stavieb. Avšak cestovný ruch neustal, opäť sa rozprúdil. Pod pásmom vysokých bielych hôr, týčiacich sa nad morom, vládne mierna klíma, a preto sa tu mimoriadne darí olivám a pestovaniu vína. Dovolenkári obľubujú relax na štrkovitých plážach s priezračnou vodou, odpočinok v píniových lesoch a vôňu pečených rýb v malebných rybárskych dedinkách.

Južná Dalmácia

Niekoľko kilometrov pred dedinou Donta Deli cesta odbočuje na polostrov Pelješac, odkiaľ sa dá dostať na asi najviac turistami vyhľadávaný ostrov – na Korčulu.

Ostrov Korčula – hornatý ostrov v južnej Dalmácii s bujnou vegetáciou a peknými plážami. Známy mečovými tancami a rovnomenným hlavným mestom - architektonickým klenotom ostrova. Ostrov oddeľuje od pevniny - polostrova Pelješac - iba 2 km široký kanál. Preto spojenie trajektami nie je časovo náročné. Najbližšie z pelješackej pevniny je to z prístavu Orebič. Bezprostredná blízkosť ostrova a pevniny umocňuje záujem návštevníkov o historické pamätihodnosti a rôzne zábavné rozptýlenia. Počas sezóny jedenkrát v týždni, zvyčajne vo štvrtok, si môžete pozrieť obľúbené tance s mečmi, tzv. „moreška“. Sú zaujímavou pripomienkou obrany ostrova proti zlému alžírskemu pirátovi v 2. polovici 16. storočia. Hlavné mesto Korčula s čarovnými kľukatými uličkami a benátskym opevnením má zachovalé stredoveké mestské jadro obkolesené hradbami s dvomi mestskými bránami. Ďalšie pamätihodnosti sú napr. Katedrála sv. Marka, spájajúca románske a gotické prvky a biskupský palác s opátskou klenotnicou.

Aby si susedná Bosna a Hercegovina zabezpečila prístup k moru, muselo jej Chorvátsko odstúpiť malú časť pobrežia, cca 9 km a preto cesta ďalej na juh do Dubrovniku vedie cez hraničnú kontrolu (mesto Neum).

Dubrovnik – najnavštevovanejšie letovisko chorvátskeho pobrežia. Očarujúce miesto s renesančnými a barokovými stavbami, kľukatými uličkami, dlhým hlavným bulvárom s kaviarňami, no a k tomu nádherné more. Leží v Južnej Dalmácii. Z vtáčej perspektívy mesto vyzerá ako mušľa, ktorá sa zachytila na skalách. Staré mesto je obohnané mohutnými hradbami, smerujúcimi k moru. Po tomto opevnení sa dá obísť takmer celé mesto. Mesto, ktoré bolo po stáročia nedobytné, bolo dvakrát takmer úplne zničené: v roku 1667 v dôsledku silného zemetrasenia a v roku 1991 pri ostreľovaní srbskou armádou. Veľa námahy a peňazí stála oprava striech domov, ale pôvodný vzhľad mesta bol opäť obnovený. V stredoveku bol Dubrovnik známou námornou republikou „Ragusou“. Oplatí sa vidieť úžasné stavby z vrcholného obdobia 15. storočia, kedy Ragusa súperila s talianskymi Benátkami o moc. Z tej doby pochádza Rektorský palác s arkádami, veľkými oblúkovými oknami a barokovým nádvorím so schodiskom (v súčasnosti je tu múzeum), dokonale dochované hradby celkovej dĺžky 1.940 m a tiež baroková katedrála Nanebovzatia Panny Márie zo 17. storočia.

Zaton je súčasťou prekrásneho regiónu ako stvoreného pre všetkých tých, ktorí majú radi eko-cestovanie a dobrodružstvo. V okolí môžete navštíviť 5 národných parkov, vyskúšať rafting na rieke Zrmanji.