Chorvátska príroda

Reliéf, charakter krajiny

Väčšinu západného Balkánu pokrývajú strmé horské pásma s plochými vrcholmi oddelené hlbokými dolinami riek. Dinárska horská sústava sa nachádza na juhozápade Balkánskeho polostrova a oddeľuje jeho stredomorskú časť od stredoeurópskej kontinentálnej časti, ktorá sa rozprestiera od východných kopcov Álp na severozápade až po brehy Dunaja na východe, vrátane južnej časti úrodnej Panónskej nížiny. Súčasťou Balkánu je aj Chorvátska republika, ktorá je geograficky rôznorodá a má tvar podlhovastého polmesiaca. Tiahne sa z vnútrozemia pozdĺž východného pobrežia Jadranu smerom na juh a rozkladá sa aj na takmer všetkých priľahlých ostrovoch.

Chorvátske pobrežie je veľmi členité, je doslova posiate krásnymi ostrovmi a ostrovčekmi. Je prevažne kamenisté. Počet ostrovov, ostrovčekov, morských útesov a brál je okolo 1200. Najväčšie ostrovy sú Cres a Krk, najväčším polostrovom Jadranského mora je Istria. Obývaných ostrovov je ale len okolo 48-50. V Chorvátsku všeobecne prevládajú kamienkové, štrkové a skalnaté pláže. Nájdu sa i piesočnaté alebo kombinované - piesok, kamienky, štrk, betónové platne.

Na západe a juhu chorvátskeho územia sa tiahnu skrasovatelé hrebene vápencového pohoria „Dinara“ v severozápadno-juhovýchodnom smere. Časťami tohto pohoria sú aj ostrovy lemujúce priľahlé pobrežie ako napr. Brač, Hvar, Pag, Krk, Rab, Cres a iné. Najvyšší dinarský vrchol je „Sinjal“ alebo aj „Chorvátska Dinara“ a nachádza sa v severnej Dalmácii. Meria 1.831 m a zároveň je aj tretím najvyšším kopcom v rámci celej horskej sústavy Dinara.

V severnej a východnej časti Chorvátska sú zase prevažne nížiny, ktoré sa rozkladajú medzi riekami Sávou, Drávou a Kupou. Rozčlenené sú iba drobnými pohoriami Psunj, Papuk a pripájajú sa k Veľkej uhorskej nížine. Tieto úrodné doliny riek na severe Chorvátska majú teplé podnebie, čo je ideálne na pestovanie ovocia ako sú slivky, marhule a hrozno. Pestuje sa i ľan pre vlákno, z ktorého sa vyrába ľanová bielizeň a plachtovina, ako aj pre semená, z ktorých sa lisuje ľanový olej. Ľanové vlákno sa získava drvením ľanových stebiel. Chorvátske horúce letá sú ideálne na pestovanie olív, fíg, citrusových plodov a hrozna.

Príroda a Winnetou

Chorvátske prírodné krásy sú neodolateľné. Tak to vnímali aj westernoví filmári v 60-tych rokoch (joooj, veru už minulého storočia), keď sa „rozložili“ v národných prírodných parkoch Dalmácie. Literárne postavy nemeckého spisovateľa Karla Maya Winnetou a Old Shatterhand zažívali dobrodružné príbehy na Plitvických jazerách, Paklenici, Krke a Velebite. Rieka Zrmanja na zadarskej riviére bola „filmovým“ domovom kmeňa Apačov. Znázorňovala americkú Rio Pecos a na skalách stáli kulisy dediny, resp. puebla Apačov. Najnavštevovanejšie sú Plitvické jazerá, Zrmanja až taká známa nie je. Najmä mladým to až tak veľa nenapovie, ale taký nádherný výhľad na kaňon stojí za to! V meste Starigrad je Winnetuovo múzeum. Celá oblasť Starigradu bola centrom natáčania väčšiny mayoviek. Napr. na pláži pri Starigrade sa natáčali scény z Pokladu na Striebornom jazere.

Ak budete v Paklenici, zájdite sa tam pozrieť. Na bývalej hlavnej ceste cez pohorie Velebit, neďaleko za odbočkou na Obrovac / Maslenica, je blízko rieky tabuľa Pariževičeva Glavica. Zaparkujete a pohodlne prejdete po štrkovitej ceste približne 2 kilometre až k vyhliadke na kaňon a rieku Zrmanja. Teda vlastne „Rio Pecos“... Na mieste, kde stálo apačské pueblo, sa teraz nachádza tabuľa s fotografiami (teda aspoň dúfame, lebo z atrapy puebla už nič neostalo, tak snáď aspoň tabuľa stále stojí). No a stáť na skale, z ktorej do šírych diaľav hľadieval sám náčelník Winnetou, strážiac svoj kmeň, je ten najemotívnejší zážitok. Skala je tam dodnes a nádherná vyhliadka tiež.

Počasie, podnebie

Oblasť Jadranu je geograficky veľmi členitá a preto má v jednotlivých oblastiach rôzne poveternostné podmienky. Chorvátsko má tri klimatické zóny. V nížinách vnútrozemia prevláda mierne kontinentálne podnebie, vo výškach nad 1.200 m horské a pozdĺž jadranského pobrežia príjemné stredomorské podnebie (vysoký počet slnečných dní, suché horúce letá, mierne a vlhké zimy).

Turistov najviac zaujíma teplota vzduchu v letných mesiacoch (júl, august) v prímorskej oblasti, obvykle sa pohybuje v rozmedzí od 23 do 31°C. Teplota mora má približne okolo 25°C. Priemerná teplota vzduchu v nížinách vnútrozemia je v lete 20 až 22°C a v najvyšších horských oblastiach okolo 13°C. Takže počas letných mesiacov prevláda príjemné, väčšinou ustálené počasie, občas západný vietor. Cez deň veje vietor od mora k pobrežiu a v noci opačným smerom. Aj tak by mali ale dovolenkári sledovať počasie, keďže v podstate pokojné Jadranské more môže vyvolať vplyvom počasia zmeny na mori aj s víchricou. Stupeň víchrice „tromba“ alebo „pijavica“ máva tragické následky. Zaujímať by sa o to mali najmä jachtári a ostatní dovolenkári na lodiach. V blízkosti pobrežia sa môžu vyskytnúť teploty aj 38-39°C (ako napokon v súčasnosti aj v našich zemepisných šírkach), ktoré sú problémové pre návštevníkov s chronickými ochoreniami, staršie osoby, ale aj malinké detičky. Im odporúčame návštevu Jadranu na jar alebo po hlavnej letnej sezóne, v skorej jeseni. Pre niektorých je príjemnou skutočnosťou, že ostrovy majú vďaka chladnejšiemu okolitému moru nižšie teploty. V lete v Chorvátsku prší menej, skôr zažijete prehánky alebo búrky či mrholenie. Keď končí leto, prší častejšie aj dlhšie, klesnú extrémne teploty. Najmä na severe. Dolu na juhu Dalmácie je ešte príjemné suchšie teplé počasie.

Vodstvo – moria, rieky, jazerá

Celé chorvátske pobrežie obmýva Jadranské more (kedysi Adriatické, v taliančine sa nazýva „Mare Adriatico“). Pôvodne bola severná „vedľajšia“ časť Stredozemného mora pomenovaná podľa antického mesta „Adria“ (Hatria alebo Atria), ktoré sa rozkladalo v delte rieky Pád. V staroveku bolo mesto významným prístavom, ktorý založili Etruskovia. Dnes je mesto malé a leží vo vnútrozemí, cca 35km od pobrežia (od mesta Chioggia) a s morom ho spája už len kanál „Canale bianco“. Od doby starých Grékov sa ústie Pádu posúva ročne až o 150m na východ. Jadran je pomerne plytké vedľajšie more. Iba medzi talianskym mestom Bari (región Apúlia) a Albánskom dosahuje až 1.645 m hĺbky.

Rieky na chorvátskom území patria k úmoriu Jadranu alebo Čierneho mora. Väčšina z nich pramení v priľahlých vápencových pohoriach. Práve preto sa nazývajú tzv. vyvieračky. Rieky sú viacmenej krátke, ale na jar a jeseň sú pomerne vodnaté (apríla a november). Najmenej vody majú v mesiacoch august a september. Na svojich tokoch smerom k Jadranu, do ktorého sa vlievajú, prekonávajú svojimi vodopádmi, kaskádami a perejami značné výškové rozdiely; hlboko sa zarezávajú do skalného podložia a vytvárajú impozantné kaňony a tiesňavy. Na rovinách, čo je výnimočné, majú tieto rieky veľmi malý spád. Veľký hydroenergetický potenciál riek je zatiaľ využívaný len sčasti. Ponorných riek na pobreží nie je veľa. Najvýznamnejšie rieky sú Dunaj, Dráva, Sáva, Kupa, Una, Neretva, Zrmanja, Krka, Cetina. Najdlhšou je Sáva, ktorá pramení v Slovinsku a na územie Chorvátska vteká západne od Zagrebu. Je najvodnatejším prítokom Dunaja (vlieva sa doňho na srbskom území pri Beograde).

Všetky jazerá sú krasovité a turisticky zaujímavé a príťažlivé. Ozaj, sú dve s totožným názvom „Vransko jezero“. Vranské jazero na ostrove Cres je obrovská zásobáreň pitnej vody. Sladkovodné jazero s rozlohou 5,8km2 s hladinou 13m nad morom (kryptodepresia) a dnom v hĺbke 68m pod hladinou mora. Jazero (cez 2 mil. m3 vody) zásobuje pitnou vodou celý ostrov Cres aj susedné Lošinj. Žijú tu sladkovodné ryby. Oblasť jazera je prísne chránená, je tu zakázané kúpanie. Vranské jazero v Severnej Dalmácii pri Biogradu na Moru je rajom rybárov a vodného vtáctva. Pôvabné prírodné jazerá sú napr. aj Bačinské jazerá pri prístave Ploče. Svojou jedinečnosťou vynikajú krasovo-seizmické jazerá Červené jazero „Crveno jazero“ a Modré jazero „Modro jazero“ pri mestečku „Imotski“ (cca 70km od Makarskej a 65km od Omiša).

Pohoria

Najvyšší vrch Chorvátska je Sinjal alebo tiež Dinara (používajú sa oba názvy) vysoký 1.831 m.n.m., ktorý sa nachádza v horskom pásme Dinara pri hraniciach s Bosnou a Hercegovinou, východne od mesta Knin. Najväčšie pohorie v Chorvátsku je Velebit, ktorého severná časť je Národným parkom – z hľadiska prírodného bohatstva najhodnotnejšia a najatraktívnejšia časť vrchného pásma pohoria. Celkovo najvyšším vrcholom masívu Dinara nie je chorvátsky Sinjal, ale je Troglav, vysoký 1.913 m, ktorý leží na území Bosny a Hercegoviny. Na slovinskú časť Dinárskeho krasu nadväzuje mohutná a široká vysočina Gorski kotar, nad ktorou sa zdvíhajú horstvá Risnjak (1.528 m) a Bjelolasica (1.533 m). Náhorná plošina Lika s početnými rozsiahlymi poliami je oddelená od mora vápencovým pohorím Velebit, ktoré je v niektorých častiach veľmi ťažko prístupné. Velebit je najväčšia a najvýraznejšia súčasť Dinárskeho pohoria. Svojou dĺžkou 145 km je to najdlhšie horské pásmo nielen v Chorvátsku, ale aj v celej Dinárskej horskej sústave. Najvyšší vrchol dosahuje Vaganským vrchom (Vaganski vrh 1.758 m).

Celý Velebit je chránenou krajinnou oblasťou (Park prirode Velebit). Severná časť pohoria Velebit bola koncom roka 2000 vyhlásená za národný park (Národný park Severný Velebit). V južnej časti Velebitu je ďalšie chránené územie - Národný park Paklenica v Dalmácii. Pohorie Velebit oplýva radom výnimočných prírodných biotopov, ktoré patria k najhodnotnejším v celom Chorvátsku. Preto bol tiež celý masív dlhý cca 150 km ako jediný v krajine vyhlásený za Svetovú biosférickú rezerváciou UNESCO. Velebit je najvýznamnejším chorvátskym pohorím aj s ohľadom na bohatstvo flóry a fauny, pričom vyniká nielen celkovou rozmanitosťou druhov, ale aj počtom endemitov (druh, ktorý vznikol a je rozšírený len na určitom obmedzenom území a nikde inde). Horstvo je na západe ohraničené Velebitským prielivom (Velebitski kanal), na východe prechádza v Lickú náhornú plošinu. Stretávajú sa na ňom dve vegetačné oblasti - vnútrozemská a stredozemná; obe výrazne ovplyvňujú najmä rastlinstvo Velebitu, ktoré vyniká mnohými vzácnymi endemitmi (najcennejšie sú treťohorné relikty) aj jedinečným lesným porastom. Kým prímorskú časť tvorí takmer holý kras, dodávajúci horstvu divoký, bizarný ráz, vnútrozemskú pokrývajú vzácne, pomerne rozsiahle lesy. Relikty sú rastliny, ktoré sa zachovali z minulých dôb, keď boli na našom území veľmi odlišné klimatické podmienky a tým aj rastlinstvo - treťohorné relikty sú napr. brečtan, poniklec...

Vzhľad horstva určuje vápenec. Krasové javy sa tu vyskytujú vo všetkých podobách. K najefektnejším častiam Velebitu patria bielo žiariace skaliská prírodných rezervácií „Rožanski kukovi“ a „Hajdučki kukovi“ (súčasť parku Severný Velebit). Na ploche 1.175 ha je sústredených 50 vrcholov vysokých cez 1.600 m. Tvoria takmer nepriechodný labyrint skalných veží, striedajúcich sa so zeleňou lesov (lesy smrekové a bukové, kosodrevina). Práve na tomto území bola v roku 1994 objavená najhlbšia chorvátska priepasť „Lukova jama“, ktorá svojou hĺbkou 1.392 m je zároveň deviatou najhlbšia priepasťou na svete. Bola pomenovaná po speleológovi „Ozrenovi Lukićovi“, ktorý na Velebite zahynul v občianskej vojne na začiatku 90-tych rokov minulého storočia. Nemenej pôsobivá je aj skupina holých, hladkých masívnych skál „Tulove grede“, ktoré je vidieť nad diaľničným tunelom Sveti Rok. K Velebitu neodmysliteľne patria aj krásne Cerovacké jaskyne „Cerovačke spilje“ na juhovýchodnom cípe horstva.

Podstatne nižšie a skromnejše je nadväzujúce horské pásmo „Kozjak“. Zdvíha sa z roviny „Kaštelansko polje“. Dosahuje výšku 779 m. Je to 20 km dlhý chrbát, takmer holý, na strane k moru trochu strmší, na vnútrozemskej strane úplne pozvoľný. Je popretkávaný mnohými turistickými chodníkmi. Kozjak je oddelený smerom k juhovýchodu Kliským sedlom od pohoria Mosor, ktoré vrcholom Veliki kabal dosahuje výšku 1.339 m. Zo strany od mora, teda od juhu, má Kozjak podobu mohutnej hradby. Smerom z vnútrozemia, od severu, sa však pohorie javí ako zvlnená náhorná planina a vôbec nie ako horský masív. Až keď sa návštevník ocitne na okraji tejto vysočiny a otvorí sa mu široký výhľad na more s malebne rozloženými siedmimi dedinkami na Kaštelanskej riviére v „Kaštelanskom zaljeve“ a na ostrovy v pozadí spolu s neďalekými zrázmi, získa správny obraz o tomto horstve dvoch tvárí.

Prírodné parky

Biokovo – pohorie vypínajúce sa nad Makarskou riviérou;
Velebit – zahŕňa najväčšiu časť pohoria rovnakého mena, najväčšia chránená oblasť v Chorvátsku, ktorá je na Zozname medzinárodných biosférických rezervácií UNESCO;
Medvednica – pohorie pri Záhrebe, severne od mesta;
Žumberk – Samoborské pohorie – malebná horská oblasť juhozápadne od Záhrebu;
Papuk – najkrajšia časť slavónskych hôr, rozkladá sa severne od mesta Požega, Učka – pohorie vypínajúce sa vo východnej časti Istrie nad Kvarnerskou riviérou;
Telaščica – na juhovýchodnej starne ostrova Dugi otok v blízkosti NP Kornati;
Vranské jazero – najväčšie prírodné jazero v Chorvátsku, park prírody s ornitologickou rezerváciou, nachádza sa medzi Zadarom a Šibenikom (možnosť športovej rybačky a pozorovanie vtáctva);
Súostrovie Lastovo (Lastovsko Otočje) – patrí do vonkajšej skupiny južnodalmatínskych ostrovov a popri ostrove Lastovo zahŕňa aj súostrovia Lastovnjaci a Vrhovnjaci a ostrov Sušac; Kopački rit – jedno z najväčších zachovaných močiarnych území v Európe ležiace pri sútoku riek Drávy a Dunaja; Lonjsko pole – najrozsiahlejšia záplavová oblasť povodia Dunaja pri rieke Sava južne od mesta Sisak;

Národné / chránené prírodné parky Chorvátska

Národný park Plitvice - najväčší národný park v krajine, chránený a zapísaný do zoznamu UNESCO;
Národný park Paklenica na južnej strane Velebitu pri Zadare, geologicky a geomorfologicky zaujímavý;
Národný park Kornati - súostrovie 140 ostrovov, z ktorých 89 je súčasťou parku, leží v Severnej Dalmícii pri zadarskej riviére;
Národný park Krka - sústava perejí, kaskád a vodopádov, nachádza sa nad Šibenikom, Krka je najkrajšia krasová rieka v Chorvátsku;
Národný park Risnjak prevažne lesnatý horský masív s rôznorodou faunou a flórou - 70% rozlohy je v zóne najvyššej ochrany a nachádza sa tam aj hydrologická prírodná pamiatka – prameň rieky Kupy (severne nad mestom Rijeka, oblasť Kvarner);
Národný park Severný Velebit - severná časť pohoria Velebit je národným parkom, leží v oblasti Kvarner a zahŕňa skalnaté útesy, lúky, rastliny, živočíchy;
Národný park Mljet - časť ostrova Mljet s výnimočne členitým pobrežím v južnej Dalmácii, juhozápadne od Dubrovnika;
Národný park Brijuni - západné pobrežie Istrie pri Pule, najčlenitejšia skupina 14 Brijunských ostrovov.