Šport v Chorvátsku

Futbal

Futbal je v Chorvátsku najobľúbenejší a najrozšírenejší šport. „Kockovaná“ reprezentácia Chorvátska v domácich farbách, to je červeno-biely kockovaný dres s bielymi trenkami a k tomu modré ponožky. Väčšina chorvátskych chlapcov hrá od mala futbal a sníva o slávnej futbalovej kariére, akú majú známe chorvátske hviezdy - stredopoliari Luka Modrić a Ivan Rakitić či útočník Mario Mandžukić. Všetci v súčasnosti pôsobia v najlepších svetových futbalových kluboch a nastupujú aj za národné mužstvo. Rakitić má chorvátske korene, aj keď sa narodil vo Švajčiarsku. Aktuálne hrá v prestížnom španielskom veľkoklube FC Barcelona. Modrić sa narodil v Zadare a vyrastal v neďalekej dedinke Zaton. (Obe spomínané lokality sú obľúbenými a navštevovanými letoviskami v severnej Dalmácii. Ľudia si ich vyberajú hlavne pre ich krásne a čisté pláže.) Hrá v nemenej slávnom španielskom klube Real Madrid. Futbalový útočník Mario Mandzukić hrá na pozícii krídelníka za slávny taliansky klub Juventus FC Torino. Narodil sa v chorvátskom meste Slavonski Brod, ktoré je vo vnútrozemí (pri hraniciach so Srbskom).

V chorvátskej ére samostatnosti od roku 1991 sa hrá najvyššia chorvátska futbalová liga „Prva HNL“ (10 klubov), nižšia „Druga HNL“ a „Treća HNL“. Najúspešnejším klubom Prvej HNL s najvyšším počtom titulov je GNK Dinamo Zagreb, za ktorý hrával Mario Mandzukić. A keď sa Dinamo stalo opäť víťazom v sezóne 2008/2009, Mario bol vyhlásený za najlepšieho strelca celej ligy. Hlavná futbalová organizácia je Chorvátsky futbalový zväz (HNS) so sídlom v Záhrebe, ktorá všetky tri domáce ligy organizuje. Má na starosti aj národné mužstvo do 21 rokov.

Chorvátsky futbal je vo svete známy, profesionálni hráči sú rozptýlení v kluboch po Európe, Rusku či v Ázii. Aj v slovenských futbalových kluboch hrá viacero futbalistov z krajín bývalej Juhoslávie. Najmä zo Srbska, Slovinska, Bosny, Čiernej Hory, no máme aj viacerých Chorvátov. V DAC Dunajská Streda sú dvaja stredopoliari - Marin Ljubičić, Darijo Krišto a obranca Asanović Antonio. Útočník, chorvátsky kanonier Matej Jelić, hrá za MŠK Žilina a momentálne kraľuje ligovým strelcom. V zostave klubu FC Vion Zlaté Moravce sú aktuálne až šiesti chorvátski futbalisti - obranca Burić Mario, Bochl Denis, stredopoliari Školnik Dejan, Glavaś Marin a útočníci Mance Armando a Krznarić Josip.

Sila chorvátskeho futbalu sa naplno prejavuje na medzinárodnom fóre, kde národné futbalové mužstvo slávi úspechy - či už na Majstrovstvách sveta alebo na Majstrovstvách Európy. Ako takmer vo všetkých krajinách, aj v Chorvátsku nájdete škandály v súvislosti s futbalom. Aktuálne (leto 2015) tu rozoberajú napr. bratov Mamičovcov, vplyvné osoby chorvátskeho futbalu, ktorí sú podozriví z daňových únikov. Obidvaja sú na postoch v najsilnejšom klube Dinamo Zagreb, starší Zdravko je prezidentom a mladší Zoran trénerom. Podnet vyšiel od chorvátskej agentúry bojujúcej proti organizovanému zločinu a korupcii „Uskok“. Ďalší incident „vyrobili“ chuligánski fanúšikovia. Spôsobili ním dosť hanby celému Chorvátsku na medzinárodnej úrovni. Vykrikovali rasistické slová na zápase v Záhrebe proti Nórsku a v Splite na kvalifikačnom zápase na ME 2016 proti Taliansku vypálili na trávniku svastiku (hákový kríž). Balkánske médiá sa obávajú, či UEFA neodoberie za to kvalifikačné body práve národnému mužstvu. Chorváti sú na čele tabuľky H-skupiny s náskokom 2 body pred Talianskom. Takto môžu ľahko prísť aj o celý šampionát kvôli pár arogantným nespratníkom.

Tenis

Tenis je v Chorvátsku najobľúbenejším rekreačným športom. Obľube a úspechu sa však teší aj medzi profesionálnymi športovcami. Momentálne je aktívny a v svetovom rebríčku ATP najvyššie umiestnený Marin Cilic, v prvej desiatke. Ďalšími úspešnými v dvojhre sú Ivo Karlovic (21.) a Coric Borna (35.). Kedysi vyššie, (v súčasnosti 135.) sa nachádza Ivan Dodig. Rebríček WTA má v dvojhre aj chorvátske zástupkyne, napríklad úspešné hráčky Mirjana Lućić-Baroni (48.), Tomljanovic Ajla (62.), Konjuh Ana (78.), Donna Vekic (129.), Martic Petra (139.). Toto sú tí najúspešnejší, avšak v rebríčkoch sa na nižších pozíciách nachádza niekoľko desiatok chorvátskych tenistov a tenistiek.

Davis cup. Štvorhra. Challenge. Daviscupový tým reprezentuje Chorvátsko od roku 1993. Najväčší úspech dosiahli v roku 2005, kedy sa stali víťazmi Davis Cupu. Vo finále v SIBAMAC aréne NTC v Bratislave zdolali výber Slovenska a stali sa tak prvým nenasadeným tímom v histórii Svetovej skupiny, ktorý celú súťaž vyhral. Získali tak povestnú „šalátovú misu“ pod vedením nehrajúceho kapitána Nikiho Piliča. Chorvátsko sa stalo 12. držiteľom cennej trofeje od založenia súťaže v roku 1900. Niki Pilič sa z triumfu v Davis Cupe tešil štvrtýkrát v kariére, ako kapitán má podiel na troch tituloch Nemecka.

Bývalí úspešní hráči, veľké mená, ktorí prispeli aj k tomuto víťazstvu sú napr. Mario Ancic, bývalá svetová dvojka, najviac zápasov odohral Ivan Ljubicic. Najviac výhier mal vo dvojhre ale i v štvorhre so sparingpartnerom Goranom Ivaniševičom. Nasledujúce roky sa im už tak nedarilo. Mate Delic, Marin Cilic, Borna Coric a Marin Draganja pod vedením Zeljka Krajana v roku 2014 v Amsterdame hrali baráž. Celý tím zachránil vtedajší víťaz US Open Marin Cilic a stal sa chorvátskym hrdinom. V dueli s Holandskom získal v poslednej dvojhre rozhodujúci tretí bod a rozhodol o tom, že Chorvátsko hrá v roku 2015 Svetovú skupinu. V roku 2015 Marin Cilic v daviscupovom tíme Chorvátska nehral. Jeho kolegovia (Mate Delic, Borna Coric, Marin Draganja, Franko Škugor), žiaľ, narazili hneď v prvom kole na Srbsko, ktoré reprezentuje súčasná svetová jednotka Novak Djokovic. Tím tak prehral 0:5. Vo Fed cup-e sa aktuálne ženám veľmi nedarí.

Chorvátsky národný tenisový tím trénuje v Umagu v Tenisovej akadémií, kde sa pravidelne konajú aj zápasy ATP. V Chorvátsku nájdete tenisové kurty vo väčšom či menšom množstve vo všetkých väčšíh strediskách.

Cyklistika

V posledných rokoch zažíva cyklistika veľký boom. Svojou rôznorodosťou si získava priaznivcov medzi vyznávačmi horského bicykla i rekreačnými cyklistami. Čoraz viac ľudí sa vydáva na bicykli aj za hranice. Chorvátsko má naozaj dobré podmienky pre tento čoraz obľúbenejší šport, preto aj to nespočetné množstvo cyklistických trás. Nachádza sa tu rad poľných ciest s nespevneným povrchom, rovnako tak môžete vyskúšať tunajšie horské štrkové či asfaltové trasy. Každý si tu príde na svoje. Ako sa hovorí: „Cyklistika je len jedna. Sú len rôzne bicykle a rôzne spôsoby jazdenia na nich.“

Istria. Najlepšie vybudovaná cyklistická sieť v rámci celého Jadranu je na istrijskom polostrove. Najrozsiahlejšia a najhustejšia - ako pavúčia sieť. Na trasách sú i miesta na oddych, príjemné posedenie a občerstvenie, dokonca aj s miestnymi špecialitami. Cesty vedú po pobreží i cez malebné vnútrozemie (napr. trasy cez Umag, Novigrad, Poreč, Rabac a i.) a majú svoje názvy ako napr. Riviéra chuti a tradície, Trasa sv. Eufémie, trasa Casanova (vo Vrsari), Zvjezdaná cyklistická trasa (vnútrozemie) alebo 15. etapa Giro d´Italia. Práve ostatná spomínaná má svoju opodstatnenú históriu. V roku 2004 prvýkrát v histórii cyklistického závodu Giro d´Italia Chorvátsko hostilo na svojom území 2 etapy tohto prestížneho podujatia. Bol to v poradí 87. ročník Gira a obe etapy viedli po istrijskom polostrove. Prvá viedla z talianskeho Terstu do Puly cez slovinský hraničný prechod Sočerga-Požane, Buzet, Draguč, Cerovlje, Pazin, Tinjan, Baderna, Sv. Lovreč, Rovinj, Bale, Vodnjan, Fažana. Druhá z Poreču späť na územie Talianska cez Tar, Novigrad, Umag, Buje, Koper (už Slovinsko), Terst do San Vendemiano. Bola to skvelá príležitosť na propagáciu krajiny, najmä z pohľadu cestovného ruchu, keďže túto Grand Tour sledujú prostredníctvom médií aj milióny divákov na celom svete. Návštevníci, ktorí sa práve nachádzali v istrijských letoviskách, mali o zábavu a zážitky postarané.

Kvarner. Aj v oblasti Kvarneru a na jeho priľahlých ostrovoch je pomerne rozsiahla sieť cyklotrás. Je tu veľa pekných tematických ciest, často aj s vysokým prevýšením. Sú to cyklistické trasy v okolí miest Opatija, Rijeka, Crikvenica, Novi Vinodolski. Na cesty sa môžete bezpečne vydať aj po ostrovoch Rab, Krk, Lošinj (horská cyklistika) i Cres. Sú vhodné pre pokročilých cyklistov, ale aj pre začiatočníkov. Obľúbená je tu rodinná cyklistika s deťmi.

Dalmácia. V Dalmácii nie je cyklistická sieť taká rozšírená ako na Istrii. Často sú cyklistické trasy tvorené bežnými cestnými uzlami s vápencovým podkladom a makadamovými cestami. Ale aj tu sa dá nájsť celkom slušné množstvo trás, najmä v severnej Dalmácii pri Zadare, v okolí Zatonu a Šibeniku. Povrch býva prevažne asfaltový, nájdete aj zem, drvené kamienky (makadam) alebo kamenné „kozie“ cestičky pre horských bikerov. Viaceré možnosti sú aj v strednej Dalmácii. Pri meste Split a Omiš sú cesty ľahšie, ale nájdete tam aj trasy pre náročnejších cyklistov. A ako bonus sa vám naskytnú krásne výhľady na zátoky a more. Medzi často využívané patria cyklotrasy z mesta Sinje a Trilje do neďalekých Dinárskych hôr. Na Makarskej riviére sú dobré podmienky v okolí Baška Voda, kde sú rovinaté i zvlnené trasy s krásnym výhľadom na celú Makarskú riviéru. Nadšenci náročných výletov si môžu zabicyklovať na ťažkých trasách do horského masívu Biokovo, ktorý sa rozkladá za „chrbtom“ Makarskej.

Na veľkých ostrovoch Hvar a Brač, či na menších Vis a Šolta, je tiež veľa možností na cyklistické výlety so zaujímavým cieľom. Prostredie je atraktívne, prevažne hornaté a s veľkými výškovými rozdielmi. Väčšinou sa začína na cestách s asfaltovým povrchom a potom nasleduje prechod po štrkovitých úsekoch. Zaujímavé sú prejazdy tunelmi pod viaduktmi, zjazdy po asfaltových cestách a bezpochyby aj pekné vyhliadky na more a okolité ostrovy.

Panoramatické trasy si cyklisti užijú najviac v prírodných parkoch. Velebit – oblasť Kvarner, Vranské jazero – Severná Dalmácia či Biokovo – Stredná Dalmácia.

Treking / Lezenie

Nespočetné množstvo možností pre treking v krásnej chorvátskej prírode. Niekedy je to vhodnejšie aj so sprievodcom, či minimálne s navigáciou, mapami, vytýčenými trasami a pod., keďže v horách nie sú dostačujúce turistické značenia, resp. nie sú tam vôbec. Pekný výlet do prírody môžete podniknúť napríklad v severnej Dalmácii, kde sa nachádza prírodný park Velebit. Dobrý východiskový bod na túru po povodí rieky Zrmanja (kde sú aj splavy, rafting, kajaky a nakrúcali tu „Winnetouovky“) je zo Starigradu – Paklenica, vzdialený od mesta Obrovac cca 30km. Ak sa vyberiete z mesta Obrovac, rozkladajúceho sa na obidvoch brehoch rieky, smerom po prúde, tak asi 4km od mesta nájdete na pravej strane (cca 10 m nad riekou) miesto, kde natáčali film Winnetou. Z tohto dolného okraja rieky sa dá spraviť si pekný výlet k okraju kaňonu, kde návštevníkov už z diaľky upúta kríž – indiánsky totem. Pre zdatnejších je rajom na lezenie po skalách kaňonu Veľká Paklenica. Na ostrove Brač si zase môžete vyskúšať free climbing.

Zaujímavý je tiež Istrijský polostrov, v okolí Crikvenice a Rijeky, kde je okolie hornaté – na západe horský masív Učka, na juhovýchode Severný Velebit a do vnútrozemia Gorski Kotar. Horské pásmo Kozjak (nad Splitom) je síce nižšie a skromnejšie ako úžasný Velebit, ale je popretkávané turistickými chodníkmi a poskytuje tak tým, ktorí majú radi pohyb v prírode, možnosť vychádzok a túr po horách. Niekedy dokonca aj veľmi náročných, s krásnymi výhľadmi na more aj do vnútrozemia. Na niektorých vrcholoch sú pozostatky starochorvátskych kostolíkov. Prednosťou Kozjaku je aj veľmi ľahká dopravná dostupnosť z východiskových miest. Po južnom úpätí vedie hlavná železničná trať z chorvátskeho vnútrozemia do Splitu a hlavná prímorská cesta - Jadranská magistrála. Zo strany od mora, teda od juhu, má Kozjak podobu mohutnej hradby. Smerom z vnútrozemia, od severu, sa však pohorie javí ako zvlnená náhorná planina a vôbec nie ako horský masív. Až keď sa návštevník ocitne na okraji tejto vysočiny a otvorí sa mu široký výhľad na more s malebne rozloženými siedmimi dedinkami na Kaštelanskej riviére v „Kaštelanskom zaljeve“ a na ostrovy v pozadí spolu s neďalekými zrázmi, získa správny obraz o tomto horstve dvoch tvárí.

Vodné športy

V celom pobrežnom Chorvátsku je široká ponuka rekreačných vodných športov. Surfovanie, potápanie, vodné lyžovanie, plachtenie, šnorchlovanie, jazda na kajaku, kanoistika, jazda na rafte a mnoho iných. Napríklad na zadarskej riviére v okolí Zatonu najmä jachting, windsurfing, vodné lyžovanie, potápanie, vodné skútre. Ostrov Cres je raj pre jachtárov. Každoročne sa tu konajú regaty – MS, Majstrovstvá Európy, Chorvátska a iné. V prístave Mali Lošinj (susedný ostrov Lošinj) kotvia jachty z celého sveta. Ostrov Vir pri ostrove Pag je vďaka výhodným hĺbkam mora a členitým zátokám tiež rajom jachtárov.

V Chorvátsku je okolo 60 kompletne vybavených jachtárskych prístavov (z toho cca 10 suchých). Väčšie jachtárske prístavy poskytujú aj technické servisy, zdviháky, čerpacie stanice a rôzne objekty obchodného a pohostinského charakteru. Prevažná väčšina jachtárskych prístavov poskytuje možnosť prenajímania jácht a organizovania výcviku plavby na plachetniciach.

K rekreačnému potápaniu slúžia potápačské centrá, ktoré sa starajú o bezpečnosť a informovanosť turistov.

Rafting: Asi viac zaujíma „čistokrvných vodákov“, ale ľahšie splavy sú aj pre bežných turistov, ktorí majú radi aktívny odpočinok. Nezabudnuteľný dobrodružný zážitok na krištáľovo čistých riekach v krásnej nedotknutej prírode. Organizujú ho miestne chorvátske agentúry, kde si turisti môžu vybrať z ponuky a rozhodnúť sa podľa svojich daností a možností. Poskytujú samozrejme aj potrebnú výbavu pre bezpečný rafting, takže stačí vziať si so sebou iba plavky, pohodlnú letnú obuv, tričko, krátke nohavice, krém na opaľovanie a suché rezervné oblečenie. A vedieť plávať.

V Strednej Dalmácii mnohých láka splavovanie rieky Cetina, kde sa nakrúcali rôzne scény pre filmové „winnetouky“. Riečne hlboké kaňony, tajomné skryté jaskyne, divoké pralesy, riečne ostrovčeky a rozprávkovo staré mlyny. Divoká voda s perejami a kaskádami, cca 9km úsek (organizuje sa zo strediska Omiš, ktoré leží v jej ústí). O pohodlné a bezpečné splavenie Cetiny sa starajú skúsení sprievodcovia - skiperi (skiper, t.j. „kapitán lode“). Nepotrebujete žiadnu predošlú skúsenosť s raftingom. Vhodné dokonca aj pre rodiny s deťmi. Prudšia časť rieky sa splaví na vlnách, na pokojnejších úsekoch sa raft nechá nadnášať samotnou riekou. Môžete sa kúpať a potápať, osviežiť sa vo vodopádoch, prezrieť jaskyne a okolitú prírodu. Čaro Dalmácie spojené so slnečnými plážami a slnkom tak môže umocniť aj takýto odlišný, nemenej krásny výlet.

Severná Dalmácia. V oblasti zadarskej riviéry a prírodného parku Velebit je rieka Zrmanja alias „indiánsky Rio Pecos“. Aj na týchto miestach nakrúcali film o náčelníkovi Apačov Winnetouovi. Zrmanja je krásna krasová rieka so smaragdovo modrou vodou, vodopádmi aj so skokmi medzi nimi, množstvom rýb a krásnym pustým okolím a prírodou. Od Zadaru či Zatonu je to cca 35-40km do mesta Obrovac, ktoré leží na oboch brehoch rieky. Ak sa z neho vyberiete smerom po prúde, tak po cca 4 kilometroch na pravej strane môžete nájsť miesto, kde sa „winnetuovka“ nakrúcala. Síce je to ťažšie dostupné (cca 100 metrov nad riekou), ale kto hľadá, nájde. Cestu vám ukáže aj tabuľka z dreva, k vrcholu Pariževačka glavica, a už potom hore priamo na mieste obrovská tabuľa, že tu točili film. Ak sa z Obrovaca vydáte proti prúdu, zistíte, že Zrmanja je vcelku pokojná rieka. Keď je nižšia hladina v suchšom období, prúd je slabší. Týmto smerom je to už pokojný morský záliv, voda rieky je zmiešaná s tou morskou. Ďalej pri vodopádoch sú pozostatky zrúcanín starých mlynov. Ak prejdete po brehu, prenesiete seba i loď, čln či kajak a dostanete sa nad vodopád, uvidíte úplne iné prostredie. Po vyprahnutej krajine s nedostatkom vody sa vám tu pred očami odkryje malý zelený raj. Bujná zeleň tu prekvitá vďaka rieke, ktorej vody ju hojne napájajú. Rieka vytvorila krásne prírodné scenérie aj kaňon, ktorý pôsobí ako oáza v pustej krajine. Sem motorové člny neprejdú a je tu pokoj. Zdramatizovať splav môže po vstupe do kaňonu silný vietor, ktorý sa tam pravidelne „preháňa“ najmä v popoludňajších hodinách, zvyčajne po štvrtej či piatej hodine. Splav je približne na 20km úseku na kajaku alebo keď je rieka rozvodnená, tak aj na rafte (pohodlné napr. pri ubytovaní na Pagu). Raftinfg sa organizuje na hornom úseku rieky, kde v sútoku s riekou Krupou vytvára vodopády. Ak je nízky stav vody (aj v letných mesiacoch), rafting sa nekoná.

Lyžovanie

Hoci si šport, akým je lyžovanie, asi len málokto spája s Chorvátskom, predsa len má tento šport v krajine aj zástancov, zástupcov a v neposlednom rade aj veľmi úspešných špičkových profesionálnych jedincov. Chorvátsko sa môže pýšiť pár lyžiarmi svetového formátu, ktorí mnohokrát vybojovali cenné umiestnenia či medaily v najvyšších súťažiach. Šampióni Ivica Kostelić, jeho sestra Janica Kostelićová a Natko Zrnčić-Dim sa narodili v hlavnom meste Záhreb. Muži slávili úspechy v slalome, obrovskom slalome, super G a superkombináciách. Janica bola úspešná zjazdárka i slalomárka. Vybojovala olympijské medaily a päť titulov majsterky sveta. Kostelić vo Svetovom Pohári povyhrával takmer desiatku pretekov, tri strieborné medaily z OH v Turíne a Vancouveri, bol zlatý na MS v St. Moritzi. Zrnčić-Dim takisto slávil úspešné umiestnenia v Svetovom pohári (SP) a bol bronzový v superkombinácii na majstrovstvách sveta vo Val d´Isere. Najúspešnejší „rodinný klan“ Kostelićovcov je zatiaľ v Chorvátsku neprekonaný. Otec Ante Kostelić, lyžiar, ktorý deti viedol k lyžovaniu od malička, urobil skvelú prácu.

Obdivovateľkou Janice Kostelicovej bola ďalšia úspešná pretekárka v alpskom lyžovaní Ana Jelušić. Narodila sa 28. decembra 1986 v Rijeke. Táto talentovaná špecialistka na slalom sa už ako 15 ročná zúčastnila ZOH v roku 2002, kde bola najmladšou súťažiacou. V januári 2007 zahviezdila na preteku svetového pohára v Sljeme pri Zagrebe, tzv. Snow Queen Trophy (vyhrala vtedy rakúšanka Marlies Schildová). Tento prestížny pretek (jeden z najlepšie dotovaných) sa v Sljeme pod záštitou Janice Kostelicovej koná každý rok.

V oblasti pohoria Velebit, ktoré je prírodným parkom (pri pobreží v časti Kvarner), sa nachádza centrum prípravy chorvátskych reprezentantov v lyžovaní „Olympijské centrum Bjelolasica“ (zjazd, bežky, biatlon).

Chorvátske športovkyne

Zjazdárka Janica Kostelić bola v roku 2003 nominovaná na svetovú športovú cenu Laureus pre športovkyňu roka a v roku 2006 ju vyhrala. Viac o nej v časti Lyžovanie vyššie.

Chorvátsko má aj iné úspešné ženy športovkyne, okrem lyžiarskej legendy Janice Kostelić aj atlétku Blanku Vlašič. Meno dostala podľa mesta Cassablanca. Je šampiónkou v skoku do výšky prakticky už od junioriek a žne úspechy pod holým nebom i v halovej atletike. Na Majstrovstvách Európy a na MS získala okrem striebra a bronzu takmer desiatku zlatých medailí. Najväčší úspech jej doterajšej kariéry je striebro na LOH v Pekingu 2008. Je aj halovou majsterkou sveta v atletike skok do výšky (2008, 2010) a držiteľka národného chorvátskeho rekordu. Jej osobným rekordom pod otvoreným nebom je 208cm, ktoré skočila 31.augusta 2009 na mítingu v Záhrebe. Jedná sa o tretí najlepší skok v celej histórii. V roku 2007 a 2010 víťazka ankety Atlét Európy a v 2010 aj Atlét sveta. V roku 2011 bola nominovaná na svetovú športovú cenu Laureus športovkyňa roka. Narodila sa v Splite, slávnemu chorvátskemu desaťbojárovi, rekordmanovi Joškovi Vlašić. Split je významné a druhé najväčšie mesto Chorvátska, ktoré leží na pobreží strednej Dalmácie. V súčasnosti tam Blanka žije a pôsobí v oddiele ASK Split. Keď bola malá, otec trávil väčšinu času na štadióne a tak dcéru brával zo sebou. A ona si to tam zamilovala. Mamička dcéru síce ťahala k basketbalu, ktorý sama hrala, ale Blanka už vtedy bola individualistkou a držala sa hesla: „Radšej športujem sama. Keď urobím chybu, môžem si za ňu sama. A keď vyhrám, je to len moje víťazstvo“. Dodnes drží otec Vlašić chorvátsky rekord v desaťboji a tak sú súčasne otec aj dcéra národnými rekordmanmi! Blanku na štadióne určite hneď spoznáte a neprehliadnete, vďaka jej výške 193cm a oslavnému brušnému tancu, ktorý tancuje vždy po svojom úspešnom pokuse! V Chorvátsku je jednou z najuznávanejších osobností súčasnosti.

Chorvátsko sa môže popýšiť aj jednou z najkrajších žien vo svete športu, Antonijou Mišurovou. Hrá v basketbalovom francúzskom tíme Toulouse Métropole Basket. Okrem toho, že je šikovnou úspešnou hráčkou, bola vyhlásená za najkrajšiu športovkyňu Hier XXX. olympiády v roku 2012 v Londýne. V roku 2009 bola zas napríklad Miss Stredomorských hier, kde hlasovalo až 80 fotografov z 23 krajín. Narodila sa v severnej Dalmácii, v meste Šibenik, ktoré má okrem historického centra s úzkymi krivoľakými uličkami aj promenády a pekné námestia.

Hokej

Keď sa niekto opýta, či má vôbec Chorvátsko hokej, vedzte, že áno. Chorváti predsa majú Medveščak! Hoci v tomto skôr „dovolenkovom“ vnímaní krajiny ľadový hokej naozaj nemá širokú základňu. Aj napriek „nehokejovému“ prostrediu sa našlo pár „nadšencov“ a založili po rozpade bývalej Juhoslávie najvyššiu profesionálnu hokejovú ligu. Snažia sa hokej budovať v rámci domácich možností. Takže po vyhlásení samostatnosti v roku 1991 vzniklo „Prvenstvo Hrvatske u hokeju na ledu“ - Chorvátska hokejová liga. Patria do nej 4 domáce kluby, z toho tri zo Zagrebu. Hoci je ich tak málo, jeden z nich, najsilnejší „KHL Medveščak Zagreb“, sa už stihol zviditeľniť a vydobyl si pozíciu v druhej najprestížnejšej hokejovej súťaži sveta, v nadnárodnej KHL (Kontinentálna hokejová liga). Účastní sa jej od sezóny 2013/2014. Je to dobre známy súper aj slovenskému zástupcovi KHL Slovanu Bratislava, proti ktorému hrá v KHL a väčšinu odohratých zápasov chorvátsky klub vyhral. „Medvedi“ majú silný káder, zložený nielen z domácich hráčov, ale aj z legionárov z Kanady, Fínska, Ruska či Česka. V sezóne 2015/2016 v ňom pôsobí aj slovenský hokejový obranca Milan Jurčina.

Atraktívnou zaujímavosťou bolo, keď klub Medveščak zorganizoval na jeseň v roku 2012 hokejové zápasy v antickom amfiteátri v prístavnom meste Pula (Istrii). Amfiteáter patrí k najkrajším na svete a nazývajú ho „Arena“. Pulskú Arenu postavili súbežne počas výstavby rímskeho Kolosea. Názov „Arena“ vznikol podľa piesku, ktorý pokrýval jeho stred, lebo latinské „arena“ znamená „piesok“. Tento amfiteáter si ľudia obvykle spájajú s letnými koncertmi, operou či divadlom, nie ako s dejiskom hokejových duelov. Preto mali zápasy v rímskom amfiteátri atraktívnu atmosféru. Takže v aréne, kde bojovali kedysi gladiátori, zvádzali teraz súboje záhrebskí hokejisti s Viedňou Capitals a s Olimpijou Ľubľana. Kapacita amfiteátra je cca 20 000 návštevníkov.

Čo sa týka domácej chorvátskej sezóny, tá je krátka. Vyplýva to z nízkeho počtu klubov. Preto napríklad Medveščak hrá súčasne aj v KHL a klub KHL Mladosť Zagreb (založený v roku 1947 ešte v Juhoslávii) zase hráva aj v susednej slovinskej lige. Chorváti zatiaľ z pohľadu hokeja môžu Slovincom iba trošku ticho závidieť. Slovinská liga je omnoho viac rozvinutá a reprezentácia hráva v elitnej kategórii MS. A ešte k tomu majú hviezdu svetového formátu, ktorým je slávny Anže Kopitar (NHL klub LA Kings, rok 2012 vyhrali Stanleyho pohár). Chorvátska reprezentácia hrávala 1. divíziu, ktorá je prvou pred elitnou kategóriou, ale v roku 2010 spadla do 2. divízie. V súčasnosti národná „repre“ hrá majstrovstvá sveta v 2. divízii (v skupine A). Aréna v Záhrebe má kapacitu cca 15 000 návštevníkov. V roku 2013 bolo Chorvátsko aj jednou z usporiadateľských krajín MS v ľadovom hokeji – II. divízia a v Záhrebe sa hrali zápasy jej skupiny čiže II. A divízie.

Zopár chorvátskych hokejistov hrá väčšinou v juniorke v zahraničí. Napríklad na Slovensku bol talentovaný mladík Petar Trstenjak ako útočník v Slovane Bratislava.