História Talianska

Stručný prehľad dejín Talianska

Osídlenie Apeninského polostrova sa datuje cca od r. 4.000 p.n.l. – 753 p.n.l., kedy bol založený Rím. Praobyvatelia boli Ligúri, Elymovia, Sikulovia, Korzovia a Sardovia. Ostali najmä vo vnútrozemí Korziky, Sardínie a Sicílie (Korzovia, Sardovia, Elymovia + Sikulovia) a v súčasnom severozápadnom Taliansku (región Ligúria). Venédi žili v severovýchodnej Itálii, čo je dnes región Veneto a Friuli – Venezia Giulia.

V staroveku sídlili v Pádskej nížine Etruskovia. Osídlili tiež severozápadné pobrežie až po Rím a okolie Neapolu. Nevytvorili jednotný spoločný štát, ale veľa mestských štátov s bohatou kultúrou a rozvinutými remeslami. Mali technicky vyspelé hospodárstvo. Rozkvet Etruskov sa datuje cca do 7. - 4. storočia p.n.l., ešte pred príchodom Keltov okolo roku 400 p.n.l. Susedmi Etruskov boli Italikovia, ktorí okrem vnútrozemia obývali aj časť juhu a vnútro juhozápadného výbežku. Ale juh Apeninského polostrova a ostrov Sicília patrili najmä Grékom a Kartágu. Gréci obsadili celé juhozápadné pobrežie až hore po Neapol (vrátane). Kartáginci žili aj na Korzike a Sardínii. Na východnom pobreží talianskej čižmy žili Ilýri.

Rieka Tiber oddeľovala Etruskov od italického kmeňa Latinov. Na území okolo rieky Tiber, ktoré nepatrilo nikomu, žil okrem Latinov aj ďalší italický kmeň Sabinov. Obidva rody sa spojili a v ústí rieky Tiber vytvorili základy mesta Rím, približne v 8. storočí p.n.l. Podľa legendy založili mesto Rím v roku 753 p.n.l bratia Romulus a Remus na ľavom brehu Tiberu, na siedmich pahorkoch (dnešné historické Forum Romanum). V roku 509 p.n.l. Rimania vyhnali Etruskov, aby založili republiku, čo sa im aj úspešne podarilo. Staroveký Rím ako mestský štát ovládol Stredomorie, postupne sa z neho rozvinula slávna bohatá Rímska ríša, ktorá sa rozpínala a dobyla aj Blízky Východ a krajiny severnej Afriky. Rímske impérium existovalo vyše tisíc rokov. Staroveký Rím zažil obdobie rozmachu za vlády najznámejšieho vládcu Gaiusa Iuliusa Caesara a Marca Aurélia, povstanie otrokov s vodcom gladiátorom Spartakusom, či vládu krvavého cisára Nera, krutého prenasledovateľa kresťanov. V rokoch 284 – 286 n.l. sa ríša rozpadá a delí na Západorímsku a Východorímsku. V rokoch 306-337 n.l. vládnuci cisár Konštantín opäť spojil Rímsku ríšu a zlegalizoval kresťanstvo. Ale nezastaviteľným úpadkom hospodárstva, krízou a infláciou ríša slabla a posmelila tak k zvýšeným nájazdom barbarské kmene. Najdivokejšie útoky prichádzali z východu, od krutého kmeňa Hunov s vodcom Attilom. Pripájali sa germánske kmene Vizigóti, Vandali a Longobardi. Začali sa usádzať na jej území a vytláčali pôvodné obyvateľstvo. V roku 395 n.l. nastal definitívny koniec Rímskej ríše.

V roku 1797 dobyl Rím Napoleon a obsadil ho až do roku 1814, kedy bol opäť obnovený cirkevný štát. Nastali snahy a pokusy o vytvorenie Rímskej republiky, ktoré vyvrcholili povstaním (r.1848) pod vedením Garibaldiho a Mazziniho. Avšak novú republiku onedlho zas porazili Francúzi. Až do roku 1861 na Apeninskom polostrove existovalo viacero talianskych rozdrobených štátov, a práve v tomto roku ich zjednotil kráľ Viktor Emanuel II. zo savojskej dynastie, ktorá vládla v Sardínskom kráľovstve. Založil tak prvý zjednotený taliansky štát, ktorý sa rozkladal na Apeninskom polostrove od čias Rímskej ríše - Talianske kráľovstvo (Regno d´Italia).

Rok 1861 - vyhlásenie Talianskeho kráľovstva.
Roky 1922-1943 diktátorský fašistický režim Benita Mussoliniho. V roku 1940 vstup do 2. sv. vojny na strane Nemecka. Rok 1943 pád Mussoliniho. V roku 1946 bolo na základe občianskeho referenda talianske kráľovstvo zrušené, posledný taliansky kráľ Umberto II.odišiel do exilu a bola vyhlásená republika.
Rok 1949 vstup do NATO, rok 1958 vstup do EHS, v roku 1994 prvá vláda Silvia Berlusconiho.

Starodávne tradície a historické bohatstvo zanechali Taliansku bohaté umelecké i architektonické dedičstvo. Hoci je dnes Taliansko jednou z popredných priemyselných mocností, je veľký rozdiel medzi bohatým priemyselným severom a chudobnejším poľnohospodárskym juhom. Toto hospodárske rozdelenie ovplyvňuje mnohé aspekty talianskeho života, okrem iného aj cestovný ruch.