Kultúra Talianska

Maľba

Ak sa pristavíme pri výtvarnom umení, nenájdeme človeka, ktorý by nepočul o slávnych renesančných tvorcoch. Sandro Botticelli, vl. menom Alessandro di Mariano di Vanni Filipepi , je známy napr. vďaka obrazom ako Zvestovanie / 1489 - 1490, Venuša a Mars / cca 1483, Pallas a kentaur / cca 1482, Zvestovanie / cca 1485. Leonardo da Vinci, všestranný talent, preslávený mnohými dielami. Medzi notoricky známe môžeme zaradiť obrazy Dáma s hranostajom / 488 – 90, Posledná večera / 1498, La Gioconda, resp. Mona Líza / od r. 1503 a i. Michelangelo, resp. Michelangelo Buonarroti a s ním spojený postupný prechod od renesancie k baroku. Pamätáme si ho hlavne kvôli nezameniteľnej soche Dávida a freskám vo vatikánskej Sixtínskej kaplnke. Raffael (Santi), resp. Raffaello Sanzio je autorom obrazov ako Amor a tri grácie / 1517, mnohých vyobrazení Madon a cirkevných hodnostárov. V jeho diele je silne ukotvená náboženská tematika. Tizian, resp. Tiziano Vecelli a jeho Láska nebeská a pozemská / 1515, Únos Európy / 1559 - 1562, Urbinská Venuša / 1538, Svätý Ján Krstiteľ / cca 1542 a i. Napriek tomu, že nebol rodený Talian, nejaký čas tu pôsobil aj známy manierista El Greco, resp. Doménikos Theotokópulos, od neho napr. Otvorenie piatej pečate / 1608–1614.

Literatúra

Nie je nevyhnutné ovládať taliančinu, aby sme sa mohli začítať do skvelých diel talianskych literárnych tvorcov, ktorých je naprieč dejinami tiež neúrekom. Mená ako Dante, Petrarca, Boccacio poznáme zrejme všetci už od strednej školy. Tí, ktorí sa zaujímajú o filozofiu či históriu, sa zaiste zoznámili aj s Giromamo Savonarolom či Niccolom Machiavellim. Významní talianski literáti sa ukrývajú aj za menami Torguato Tasso, či predstaviteľ romantizmu Alessandro Manzoni. Nemožno opomenúť ani jedného z najvplyvnejších talianskych spisovateľov 20. storočia, predstaviteľa talianskeho neorealizmu, Alberta Moraviu (mnohé z jeho diel – románov a poviedok – boli aj sfilmované). Vo výpočte laureátov Nobelovej ceny má talianska literatúra tiež početné zastúpenie: Giosue Carducci, Grazia Deledda, Luigi Pirandello, Salvatore Quasimodo, Eugenio Montale, Dario Fo.

Posledné dekády je čoraz známejšie aj meno významného spisovateľa, teoretika umenia a esejistu Umberta Eca. Svojimi románmi (Meno ruže, Foucaltovo kyvadlo, Ostrov včerajšieho dňa, Baudolino, Tajomný plameň kráľovnej Loany, Pražský cintorín) a odbornou literatúrou (napr. Otvorené dielo, Skeptici a utešitelia, Traktát o všeobecnej semiológii, Interpretácia a nadinterpretácia, Päť úvah o morálke, Dejiny krásy, Dejiny škaredosti a i.) si podmaňuje širokú čitateľskú základňu. V roku 1986 sa o ňom začalo hovoriť intenzívnejšie, vďaka filmu Jeana-Jacquesa Annauda Meno Ruže (The Name of the Rose) s hudbou Jamesa Hornera, v hlavnej úlohe so Seanom Connerym. Tak román ako aj film sú viacúrovňovým dielom, ktoré zasiahne širokú skupinu čitateľov, resp. divákov, keďže každý si v ňom nájde „to svoje“.

Hudba

Či už sa pozrieme na časy dávno minulé – renesančného Claudia Monteverdiho, barokových velikánov - Tomasa Albinoniho, Antonia Vivaldiho, klasicistických hudobníkov akými boli Niccolo Piccinni, Antonio Salieri, Niccolo Paganini, Gioacchino Rossini alebo romantika Giuseppe Verdiho, Giacoma Pucciniho,... Každý z nich sa nám spája s fenomenálnymi dielami, bez ktorých by sa aj diela súdobých hudobníkov uberali asi inými smermi. A to sme ešte nezamerali pozornosť na cremonské husliarske rody: Amati, Stradivari a Guarneri, ktorých umenie v podobe úžasného zvuku huslí nás oblažuje už piate storočie.

Domácu hrdosť právom posilňujú aj tunajší operní mágovia a la Enrico Caruso, Luciano Pavarotti, či jeden z najznámejších súdobých tenoristov Andrea Bocelli. Talianska hudba sa však nekončí len „klasikou“. Netreba zabúdať na Erosa Ramazzottiho, ktorý spolupracoval aj s Joe Cockerom, Tinou Turner, Cher, Anastaciou, Lucianom Pavarottim či Andrea Bocellim. Nemalé fanúšikovské davy strhávajú aj na Slovensku páni zo zoskupenia IL DIVO a v neposlednom rade jeden z najzaujímavejších skladateľov filmovej hudby pán Ennio Morricone, ktorý je od roku 2007 držiteľom Oscara za celoživotné dielo a pýši sa spoluprácou s poprednými tvorcami z oblasti kinematografie, akými boli napr. P. P. Pasolini či B. Bertolucci.

Film

Keď už sme sa pristavili pri filme, nemožno hovoriť o Taliansku a nespomenúť velikánov, ktorí ovplyvnili celkový vývin svetovej kinematografie. Vittorio de Sica a jeho dlhoročná spolupráca so scenáristom Cesare Zavattinim (napr. Deti ulice / 1941, Zlodeji bicyklov / 1948, Zázrak v Miláne / 1951), Luchino Visconti (Zem sa chveje / 1948, Bellissima / 1952, Smrť v Benátkach / 1971), Roberto Rosselini (Rím, otvorené mesto / 1945, L´Amore / 1948, Nemecko v roku nula / 1948, Európa ´51 / 1952), Federico Fellini (Cesta - La Strada / 1954 – s ním spojený Oscar za cudzojazyčný film, Sladký život – La dolce vita / 1960, 8 1 / 1963, Amarcord / 1973), Pier Paolo Passolini (Evanjelium sv. Matúša / 1964, Dravci a vrabci / 1966, Decameron II. / 1971, Canterburské poviedky / 1972), Sergio Leone (Vtedy na Západe / 1968, Moje meno je Nikto / 1973, Vtedy v Amerike / 1984), ešte stále žijúci Franco Zefirelli (Rómeo a Júlia / 1968, La Traviata / 1982, Don Giovanni / 1990, Jane Eyre / 1996, Carmen / 1997),...

V súčasnosti sa nám talianska filmová tvorba spája hlavne s režisérom Paolom Sorrentinom, ktorý pred pár rokmi prekvapil filmom Veľká nádhera (2013) a známymi hereckými postavami ako napr. Terence Hill, resp. Mario Girotti (Pravá a ľavá ruka diabla / 1970, Kto nájde priateľa, nájde poklad / 1981, Dvojníci / 1984, Šťastný Luke / 1991, Na krok od neba / 2011 – TV seriál) a nezameniteľnými filmovými divami, ženami, ktoré zaznamenali úspech nielen ako šikovné herečky, ale upútali pozornosť aj nadpriemernou krásou a pôvabom – Sophia Loren a Monica Belluci.

Benátsky filmový festival

Koná sa koncom augusta alebo začiatkom septembra – prestížny, najstarší filmový festival, ktorý navštevujú aj filmové hviezdy z celého sveta. Prehliadka nezávislých nekomerčných filmov s odborníkmi a znalcami. Hlavnou cenou prehliadky je Zlatý lev. Ďalšia cena je Volpiho - pohár pre najlepšieho herca a herečku. Kameramani, režiséri, scenáristi zas dostávajú cenu za výnimočný výkon, Zlatá Osella. V roku 2015 sa koná v termíne 02.09.-12.09.

Módne ikony

Guccio Gucci (1881 – 1953): Jednoduchosť, luxus, elegancia. Velikán svetovej módy vyrastal v skromných rodinných pomeroch v rodine klobučníka. Ako mladý odišiel do Paríža a neskôr do Anglicka, kde pracoval v noblesnom hoteli Savoy, v ktorom sa zdržiavala elita. A tu sa všetko začalo. Gucciho fascinoval dizajn batožín hotelových hostí, až si začiatkom 20-tych rokov založil módnu značku, ktorú postupne preslávili kožené výrobky. Jeho produkty dodnes patria medzi najvýraznejších, najpredávanejších a najviac kopírovaných predstaviteľov talianskeho štýlu.

Prada: Za značkou Prada stoja dvaja šikovní bratia – Mario a Martino Pradovci. Tí v roku 1913 založili obchod Fratelli Prada (z tal. Bratia Pradovci). Pôvodne sa zamerali na výrobky z kože, hlavne kabelky, kufre a rôzne doplnky pre miestnu smotánku. V roku 1978 koncern zdedila Mariova vnučka Miuccia, ktorá spolu so svojim manželom obchodu vdýchla nový život. Navrhovala vlastné módne kolekcie, prvá z nich bola venovaná čiernym nylónovým kabelkám. V 90. rokoch sa pôsobnosť Prady rozšírila aj o kolekcie odevov určených pre ženy. (V rovnakom čase Miuccia založila aj vlastnú značku pre ženy - Miu Miu, odvodenú z jej mena.) Dnes už spoločnosť Prada vyrába tak dámsku ako aj pánsku módu, parfumy a rôzne doplnky (kabelky, opasky). Na americkom trhu zarezonovalo meno Prada vďaka udeľovaniu Oscarov v roku 1995, kedy sa Uma Thurman na slávnostnom galavečeri zaskvela odetá v šatách práve tejto značky.

Valentino Clemente Ludovico Garavani (1932): Móde sa venoval už od mlada. Študoval na francúzskych École des Beaux-Arts a Chambre syndical la Couture Parisienne. Obliekal a stále oblieka mnohé významné osobnosti. Jeho modely predvádzali aj Naomi Campbellová, Claudia Schifferová, Karolína Kurková, Eva Herzigová a i. Medzi jeho obdivovateľov patrili a patria napr. Grace Kelly, Sophia Loren, Gwyneth Paltrow, Elizabeth Taylor a i. Vernou fanúšičkou bola aj Jacqueline Kennedyová. Ušil aj svadobné šaty pre princeznú Marie-Chantal, ktorá si brala gréckeho korunného princa.

Giorgio Armani (1934): Jedna z najznámejších postáv súčasnej talianskej módy. Preslávil sa oblečením pre mužov, ktoré začal vydávať pod vlastnou značkou (1974) spolu so svojim partnerom Sergiom Galleotim. Neskôr sa začali venovať i ženskej móde, pridala sa k nim aj Giorgiova sestra Rosanna. V roku 2001 bol podľa časopisu Forbes najúspešnejším talianskym dizajnérom. Verejnosť si získal aj svojim prístupom, keď na svojich mólach odmietol príliš vychudnuté modelky.

Gianfranco Ferré (1944 – 2007): módny dizajnér, ktorý svoju kariéru rozbehol v 70. rokoch. Navrhoval vtedy módne doplnky a pršiplášte. V roku 1974 si založil vlastnú značku – Baila. Neskôr odišiel do Paríža, kde ako šéfdizajnér viedol najprestížnejší módny dom Christian Dior. Čistá línia, pohodlnosť, no zároveň odvážnosť a sexappeal. Dámske i pánske kolekcie. Oblečenie, topánky, okuliare, dáždniky, parfumy,... Taká bola móda slávneho návrhára, ktorý, žiaľ, svet opustil v roku 2007 na následky mozgovej príhody.

Gianni Versace (1946 – 1997): sa o umenie a módu zaujímal už od mladosti. Jeho matka viedla ateliér, v ktorom zamestnávala skoro 50 krajčírok. Práve tu sa priučil remeslu, ktoré ho neskôr preslávilo. Začal študovať architektúru, obdivoval Andyho Warhola,... Do povedomia sa začal dostávať už v 70. rokoch. Postupom času si svojou tvorbou podmanil aj osobnosti, akými boli princezná Diana, Elton John, Sting či Prince. Začiatkom 80. rokov sa zoznámil so svojim priateľom, modelom Antoniom D´Amicom, s ktorým tvorili pár až do Gianniho nešťastnej smrti. V lete v roku 1997 ho zastrelil Andrew Cunanan, ktorý po ôsmich dňoch rovnakou zbraňou spáchal samovraždu. Na čele módneho impéria momentálne stojí jeho mladšia sestra Donatella.

Domenico Dolce a Stefano Gabbana (1958, 1962): talianski dizajnéri, ktorí v roku 1985 založili dnes už svetoznámu značku Dolce & Gabbana. (Dolce sa predtým venoval štúdiu módneho dizajnu, Gabbana vyštudoval grafický dizajn.) V roku 1992 rozšírili svoju odevnú kolekciu o ponuku parfumov. Ich módne kúsky si podmanili aj viaceré známe osobnosti ako napr. Nicole Kidman a Demi Moore. V ich reklamných kampaniach účinkovala aj napr. Monica Belluci, Gisele Bündchen, či Madonna.

Keď už spomíname taliansku módu, nemožno obísť Miláno - hlavné mesto regiónu Lombardia, druhé najväčšie mesto Talianska a hlavne „Mekku módy“. Patrí medzi najprestížnejšie módne mestá: Paríž, Londýn a New York. Svoju kariéru si tu budovali aj Armani, Versace, Prada, Dolce & Gabbana, Ferre. Okrem nich tu nájdete značky mnohých ďalších návrhárov a módnych domov – Trussardi, Louis Vuitton, MaxMara, Ferragamo,... Sídlia tu najväčšie módne domy, každoročne sa tu konajú mnohé významné prehliadky, výstavy, všetko súvisiace s módou. Turistom je známa hlavne preslávená najdlhšia nákupná ulica Corso Buenos Aires, na ktorej nájdete kamenné obchody najrôznejších domácich i svetových značiek.

Taliansky dizajn

Krása, precíznosť, farebnosť, kvalita a značky. Taký je taliansky dizajn. Či už sa bavíme o oblečení a doplnkoch (Gucci, Prada, GF FERRÉ, Armani, Versace, D & G, Diesel, Replay, Bruno Rossi a i.), automobiloch (Ferrari, FIAT, Alfa Romeo, Maserati, Lancia, Lamborghini), skútroch a motorkách (Vespa, Aprilia, Piaggio), nábytku (Effequattro, Aster, Ad Dizajn), kávovaroch (Bialetti, La Pavoni, Pedrini a i. Viaceré z kávovarov, ktoré vytvorili talianski dizajnéri môžete nájsť v MUMAC - Museum of Coffee-Making Machines). Mnohí talianski architekti a dizajnéri ovplyvnili vývoj a výrobu najrôznejších produktov. Patria k nim napr. Gio Ponti (okrem svetských a sakrálnych stavieb vytvoril aj kolekcie nábytku pre obchodné domy Rinascente, viaceré keramické predmety z majoliky a porcelánu – vázy, sanitárne doplnky, stoličky, farebné sklenené fľaše, lampy a i.), Luigi Caccia Dominion (podobne ako Gio Ponti, tiež navrhoval mestské budovy, ale aj nábytok a dizajnové predmety ako napr. telefón, kreslá a i. Bol dokonca autorom mrakodrapu Parc Saint Roman v Monackom kniežatstve), Bruno Munari (spočiatku sa pripojil k známemu literátovi, dramatikovi a zakladateľovi futurismu – Filippovi Tomassovi Marinettimu a tvoril predmety v tomto duchu, neskôr sa odklonil a pridal sa k hnutiu za konkrétne umenie, tzv. Movimento Arte concreto. Zameral sa na predmety úžitkového dizajnu: lampy, TV, popolníky a i. Preslávil sa aj knižkami a hračkami pre deti.), Alberto Rosselli (architekt neodmysliteľne spätý s priemyselným dizajnom), Marco Zanusi (taktiež jeden z predstaviteľov talianskeho priemyselného dizajnu, navrhoval hlavne stoličky, rádiá, televízory, telefóny a šijacie stroje), Rodolfo Bonetto (samouk, ktorý sa od života jazzového bubeníka prepracoval k dizajnu širokého záberu - obrábacích strojov, lámp, lyžiarskych topánok, áut a i.), bratia Castiglioni (dvojičky Alfredo a Angelo Castiglioniovci a ich známa lampa Arco – podstavec z carrarského mramoru, lampa na konci „stebla“ z antikoru, dosť vysoko na to, aby osvetlila celú miestnosť), Giovanni Travasa (ratanové kreslá), Ettore Sottsass (autor návrhu prvej myšky k počítačom Apple, písacieho stroja Valentine, slávnych farebných knižníc, široký rozptyl produktov – nábytok, kancelárske zariadenia, osvetlenia, keramika, práce zo skla, kovu, šperky,... ), Enzo Mari (nábytkár, autor napr. SOF kresiel, BOX stoličiek, vešiakov a pod.), Pininfarina (spoločnosť založená Gianbattistom „Pinin“ Farinom, orientovaná na dizajn a vývoj karosérií pre automobily, spolupracuje napr. s Alfa Romeo, Lancia, Ferrari, Fiat, Ford, Peugeot a i.) a Giorgetto Giugiaro (ďalšie významné meno spájajúce sa s automobilovým priemyslom. Tento taliansky dizajnér je autorom napr. Alfa Romeo Giulia Sprint GT, Volkswagen Golf Mk1, Lotus Esprit S1, Alfa Romeo 159, Giugiaro Ford Mustang a desiatok ďalších, ale aj niektorých modelov náramkových hodiniek Seiko, fotoaparátu Nikon F4S Giugiaro a i.).