Talianska príroda

Reliéf, charakter krajiny

Talianska republika leží na Apeninskom polostrove, ktorý má dlhý tvar, až vyše 1 000km, ale šírku iba cca 200km. Pripomína tak čižmu aj so svojimi najjužnejšími výbežkami, ktorým sa hovorovo vraví „opätok a špica“. Reliéf je mnohotvárny, prevažne hornatý a ponúka nespočetné prírodné krásy. Nachádzajú sa tu dva mohutné horské masívy, na severe Alpy a na juh tiahnuce sa Apeniny. Južne od Álp leží úrodná Pádska nížina (Pianura Padana). Rozkladá sa pozdĺž rieky Pád, od západu na východ. Keďže je neobyčajne úrodná, predstavuje najdôležitejšiu produkciu poľnohospodárstva (kukurica, ryža, obilie a i.) Od polostrova ju oddeľuje práve horské pásmo Apenín, ktoré sa najskôr rozkladá východno-západným smerom, a pred Jadranským morom sa stáča v tvare luku až dolu na juh. Apeniny tak tvoria akoby vnútornú os Talianska. V lesoch prevažujú buky, duby a orechy. Talianske Alpy zas majú krásne alpské lúky, tiež duby, orechy a hustý ihličnatý porast siahajúci do vysokých výšok. Skalnaté oblasti sú suché, s malými nízkymi kríkmi a s krásne kvitnúcimi horskými rastlinami. Hoci pobrežie Talianska dosahuje úctyhodnú dĺžku až 7500 km, je pomerne málo členité. Patrí k nemu veľa ostrovov. Najväčšia je Sicília, potom Sardínia, ďalej Elba, Eolské ostrovy, Ischia, Capri a mnoho malých ostrovčekov. Na východe prevažujú piesočnaté pláže, západné pobrežie, polostrovy a početné ostrovy majú skalnatý povrch, ktorý dopĺňajú krásne kamienkové a piesočnaté pláže. Taliansko má ešte stále činné sopky, a to Etnu na Sicílii, Vezuv pri Neapole, vulkanický ostrov Stromboli a Vulcano, a ďalšie sprievodné sopečné javy ako sú vrelé, teplé minerálne pramene (napr. na ostrove Ischia) a občasné zemetrasenia. V okolí vodných plôch jazier sa vyskytujú najmä olivovníky a vavríny. Talianske nížiny sú odlesnené. Pozdĺž riek sú vysadené pásy topoľov. Južné Taliansko je prevažne suché, málo prší a zo severu afrického kontinentu fúka teplý vietor. V oblasti Kalábrie to pripomína step až polopúšť. Ale v jarných mesiacoch tento horský vietor spôsobuje, že viac prší, počasie je hmlistejšie, a vtedy sa všetko zazelená a kvitne. Rastie tu hustá „macchia“ - vždy zelené, husté kroviny s voňavými aromatickými bylinami a machmi (stredomorský ekosystém).

Počasie, podnebie

Podnebie je príjemné, stredomorské. Na severe prevláda stredoeurópska a drsná vysokohorská klíma (Alpy). V zimných mesiacoch tu majú vynikajúce podmienky na zimné športy. V strede krajiny a v južných regiónoch je to subtropické stredomorské počasie s horúcim a suchým letom. Zimy bývajú mierne. Najvhodnejšia doba na cestovanie spojené s poznávaním je v mesiacoch apríl – jún a po hlavnej letnej sezóne september - október.

Pozrite si aktuálne počasie v mieste, kde budete tráviť svoju dovolenku. Predpoveď počasia je k dispozícii na oficiálnej meteorologickej stránke v Taliansku meteo.it. Môžete si zvoliť z kategórií vyhľadávaných prehľadov počasia: talianske prímorské letoviská "Mare", horské destinácie a lyžiarske strediská "Montagna" a mestá Talianska "Cittá", čo zahŕňa všetky miesta v krajine.

Pohoria

Na severe Talianska sú Alpy s najvyšším vrchom Európy „Monte Bianco“ (Mont Blanc) 4.807 m n.m. Alpy presahujú i na územie Francúzska, Švajčiarska, Rakúska i na menšie oblasti južného Nemecka a sever Slovinska. Ďalší známy alpský velikán je „Monte Cervino“ (Matterhorn) 4.478 m n.m.. Horský masív Dolomiti, ktorý je svojou krásou najznámejší, je súčasťou Álp. Najvyšší vrchol „Marmolada“ 3.343 m n.m. má aj ľadovec. Typickým znakom Dolomitov sú zaujímavo vyčnievajúce vrcholy Sassolungo 3.181 m n.m. a Sassopiatto 2.956 m n.m. nad okolitou krajinou. Talianske Alpy sa radia medzi najobľúbenejšie lyžiarske destinácie sveta. Pohorie Apeniny, podľa ktorého sa nazýva aj samotný polostrov, sa tiahnu celým Talianskom od severu na juh. Najvyšší bod je „Corno Grande“ 2.912 m n.m., ktorý sa nachádza v národnom parku Gran Sasso (Rím-Aquila), „Monte Aquila“ 2.495 m n.m. V talianskych horách nájdete zaujímavé trasy vhodné pre letnú horskú turistiku a horolezectvo. Dobre značené turistické chodníky a výborné horské chaty (il rifugio) ponúkajú ubytovanie i občerstvenie. Vápencovo krasovité pohorie Abruzzi, ktoré je najvyššou časťou celých Apenín, je národným talianskym parkom. Apeniny končia v regióne Kalábria a pri Messinskom prielive. Súčasťou južných Apenín je zalesnená náhorná plošina La Sila s divokou nedotknutou prírodou, horskými riekami a krásne národné parky Pollino na severe Kalábrie či Aspromonte na juhu tohto regiónu.

Fauna a flóra

Na Apeninskom polostrove prevažuje stredomorská vegetácia (stále zelené machy - macchie), v horách výškové vegetačné stupne od listnatých, zmiešaných a ihličnatých lesov až po krovité a lúčne porasty nad hornou hranicou lesa. Na severe v Alpách sa vyskytujú napr. horský alpský králik, prepelice, kamzíky, srnce, medvede. Na juhu môžete stretnúť zase kuny, líšky, zajace, jazvece, dostatok plazov a jašteríc, gekonov, na Sardínii daniely, muflóny a diviaky. V moriach najmä delfíny, tuniaky a mečúne.