O Talianoch

Temperamentí Taliani

Vraví sa, že Taliani sú temperamentný národ. Je to pravda, ale aj medzi nimi sú rozdiely, napríklad medzi severom a juhom. Severania sú konzervatívnejší, ekonomicky bohatší a žijú konzumnejším spôsobom života. Ovplyvnení sú aj kultúrami Nemecka, Francúzska a Švajčiarska. Južania sú ekonomicky slabší, ale temperamentnejší a otvorenejší. Vo všeobecnosti sú to však veľmi priateľskí a bezprostrední ľudia. Mnohokrát má turista pocit, že sa Taliani hádajú, alebo sa pomaly už idú aj biť. Treba si zvyknúť, že pri rozprávaní sú hluční a neustále gestikulujú. Z toho pochádza známa fráza „nevadí, že nevieš cudzí jazyk, dohovoríš sa rukami – nohami!“ ako v Taliansku. Reč „rúk“ im ostala ešte z histórie, keď bolo Taliansko rozdrobené na malé štátiky a neexistoval jednotný štát a teda ani jazyk. Obyvatelia sa potrebovali medzi sebou rozprávať a dohodnúť. Aby sa dorozumeli, pomohla im k tomu ich divoká gestikulácia.

Sú aj dosť poverčiví, niektorí sa tým hrdia, niektorí to popierajú. Je to podobné ako na Slovensku. Napríklad kto ráno vstane z postele na ľavú nohu, čaká ho nepríjemný deň. Alebo kto rozbije zrkadlo, hrozí mu sedem smoliarskych rokov. Čo však poznáme pomenej, to je význam ich gestikulácie. Každý pohyb rukami, či mimika tváre niečo znamená. Podčiarkuje silu hovoreného slova. Po dlhšom čase sa to každý vnímavý návštevník naučí rozoznávať. Možno nie všetky, lebo je toho neúrekom, ale aspoň tie najčastejšie. Pri geste vztýčeného ukazováka a prstenníka na pravej ruke si treba ale dávať pozor na smer! Lebo ak Talian chce „odvrátiť nešťastné náhody a zlý osud“, tak ukáže týmito dvomi prstami rohy (fare la corna), proti zemi. Ale ak by to isté gesto smerovalo smerom hore, význam sa mení na urážku „cornuto“ - paroháč.

Niektoré zvyklosti, ktoré bežne na Slovensku praktizujeme, môžu vyznieť v očiach Taliana ako netaktnosť. Napríklad, ak vás pozvú na obed alebo večeru, netreba sa zdráhať vziať si ešte raz z toho istého jedla. Inak by si domáca pani mohla myslieť, že vám jej kuchyňa nechutí. Alebo v čase siesty, ktorá sa v Taliansku považuje za úradne stanovený čas oddychu, sa považuje za neslušné telefonovať súkromným osobám alebo ich navštevovať doma (napríklad podomoví agenti a pod.).

Rodina a deti znamenajú pre obyvateľov Apeninského polostrova veľmi veľa. K deťom majú až taký kladný vzťah, že ich doma patrične rozmaznávajú. Na Slovensku by sme to zhrnuli, že dospelí si nechajú od nich „skákať po hlave“. Platí vždy a všade nepísané pravidlo - rodina je na prvom mieste. Znamená spojenie všetkých generácií, zvyčajne žijúcich blízko seba. Veľa obyvateľov býva síce vo veľkých mestách, ale bežným trendom talianskych rodín je vlastniť okrem bytu ešte aj dom (chatu či „haciendičku“). A to najčastejšie v niektorom z prímorských letovísk alebo v horách (mnoho aj v lyžiarskych strediskách). Na vidieku základ trvale žijúceho obyvateľstva tvoria prevažne staršie generácie, či tradičné viacgeneračné rodiny venujúce sa agroturizmu. Avšak jednotne platí, že rodinné posedenie pri jedle – to je symbol a tradícia pre všetkých. Ak to „mestským“ Talianom pracovné povinnosti dovolia, snažia sa obedovať doma.

Taliansky štýl

Korzo – taliansky fetiš. Každé mesto, mestečko, dedinka má svoje korzo – námestie, ulicu, nábrežie. Je to miesto, kde sú večerné a nedeľné prechádzky pravidlom.

Všetci Taliani, a nielen tí mladí, majú povesť ľudí, ktorí sa radi pekne a vkusne obliekajú. A tie topánky! Jedna báseň... Milujú pekné veci, autá, motorky, drahé oblečenie, rôzne módne doplnky, hodinky, okuliare, bižutériu, klenoty, kožené doplnky, krásny kvalitný dizajn nábytku, vybavenie domácností a záhrad. Aj mobilný telefón (il cellulare) je symbolom spoločenskej prestíže.

Hoci je všeobecne známy rozdiel medzi severom a juhom, je tu niečo, čo ich spája. Tri veľké národné vášne, a to rýchle autá, futbal a opera. Opera v skutočnosti vznikla v Taliansku a interpreti ako Luciano Pavarotti sú známi po celom svete. Talianska opera je jedinečnou súčasťou ich každodenného života, nie iba zábavou niekoľkých bohatých ako to býva zvykom inde... (Takmer) každý Talian miluje operu a operný spev (bel canto). Sú hrdí, a právom, na svojich operných skladateľov ako napr. Rossini, Verdi, Puccini, či tenorov Pavarottiho, Carusa. Otvorenie opernej sezóny vo Verone sa považuje za najväčšiu udalosť. Konajú sa tu predstavenia pod holým nebom. Nádhera, ktorá berie dych.

Inak Taliani zvyčajne sledujú TV, verejnoprávnu RAI alebo súkromné kanály, hoci programová štruktúra a kvalita veru nemá dobrú povesť (a pre nás je dosť neatraktívna). Najzaujímavejšie programy tu totiž zaraďujú mimo hlavného vysielacieho času a programy sa bežne začínajú s oneskorením. Skoro všetci, malí i veľkí, obľubujú sledovať najmä rôzne estrádne programy a súťaže, juhoamerické televízne novely, nespočetné talk-show (pre nás asi trochu dosť neatraktívne), no a potom politické diskusie a večer v nedeľu najmä reportáže z futbalovej talianskej ligy. Ale zasa pozor, čo sa týka filmu, Taliani milovali kino, kým sa nezačala éra „telky“. Svetové ocenenia získalo mnoho úžasných talianskych tvorcov, ktorých poznáme i my. Dino Rissi, Pier Paolo Passolini, Luchino Visconti, Federico Felini, Roberto Benini a nepochybne k nim patrí i Sergio Leone s jeho „western spaghetti“.

Politický život Talianska je búrlivý ako jeho obyvatelia. Preslávil ho napr. Silvio Berslusconi, ktorý sa do vysokej politiky dostal najmä vďaka vlastníctvu viacerých médií. O politických škandáloch v Taliansku by sa dalo písať hádam donekonečna.

Ako sme spomínali, Taliani radi štrajkujú. Je vhodné pár dní pred odchodom si overiť, či tam práve nejaký štrajk neprebieha alebo sa nechystá.

V Taliansku žije aj početná menšina prisťahovalcov najmä z neďalekého Albánska alebo zo Severnej Afriky, či východnej Európy.

Radosť zo života

V spôsobe života Talianov a Slovákov nájdeme viaceré rozdiely. Na jednej strane je pravda, že sú horkokrvní, hluční, veselí, temperamentní, a žijú iným životom ako napríklad chladní obyvatelia severnej Európy. V letných mesiacoch naozaj žijú Taliani čulým nočným životom. Tešia sa zo života a je im jedno či sú okolo nich cudzinci. A preto, ak máte radi zábavu aj vy, počas dovolenkového času vás ich spôsob života nadchne. Ani nezistíte ako, a budete s nimi zdieľať vášnivé diskusie a družné rozhovory. Pripojíte sa k nim na promenádach, či večerných zábavách. Radi sa zoznamujú, nadväzujú známosti a priateľstvá, ale berú to ako rozptýlenie. Chlapci a muži sú šarmantní, páčia sa im cudzinky a radi laškujú. Zoznámenie sa s nimi, strávenie pekného večera alebo aj niekoľkých dní, či celej dovolenky však nerú ako spríjemnenie si prázdnin. Nič záväzného! Aj keď to tak môže spočiatku vyzerať. Preto nebuďte sklamané, treba na to pamätať a neodsudzovať ich.

No a na druhej strane je pravdou pravdúcou, že Taliani sú milí, pozorní, zdvorilí, ochotní podať pomocnú ruku a pomôcť cudzincovi vždy a za každých okolností. Turistov si vážia, vedia, že od ich dovoleniek a spokojnosti sú závislí. Stále sa ešte riadia heslom „Náš zákazník – náš pán“. Najmä v turistických strediskách. Isteže môže dôjsť k nezhodám, aj u nich sa môžeme stretnúť so zlou obsluhou, službou, alebo nečakaným problémom a stresovou situáciou. Všetko závisí od vzájomnej tolerancie a pochopenia ich mentality.

Ak idete teda do tejto krajiny po prvýkrát, je fajn zistiť si o nej aspoň základné informácie vopred, aby ste neostali príliš vyvedení z miery. V konečnom dôsledku je veľmi individuálne komu čo mu vyhovuje a čo nie. Je veľa vecí, ktoré sa návštevníkom v Taliansku páčia, je veľa vecí, ktoré menej a iste aj také, s ktorými sa nezmieria a nebudú súhlasiť. Ale treba si uvedomiť, že každý národ si žije po svojom a je taký aký je. Má svoju charakteristickú črtu, je odlišný, a v tom je jeho čaro.

A nezabudnite sa veľa sa usmievať! Budete pozitívne prijatí a vnímaní. Lebo ako Taliani vravia, kto sa neusmieva, ten nie je sympatický. A to platí doslovne. Aj na Slovensku...