Zdravie, zdravotníctvo, lieky, poistenie

Chorvátsko a morskí ježkovia

Najčastejšie sa vyskytujú morskí ježkovia práve na pobreží Chorvátska, preto netreba zabúdať na najzákladnejšiu ochranu. Proti šliapnutiu na morského ježka sú najlepšou obranou kvalitné gumenné topánky do vody. Ak sa tvrdé, ostré ježkove pichliače do nohy zapichnú, ide o veľmi bolestivé poranenie. Niektoré druhy týchto morských živočíchov sú navyše jedovaté.

Treba čo najrýchlejšie ponoriť nohu do čo najteplejšej vody, ktorú v pomere 1:1 nariedite octom. Ak ocot pri sebe v lekárničke nemáte, iste vám ho radi poskytnú v najbližšej plážovej reštaurácii. Pinzetou potom ostne opatrne odstráňte a postihnuté miesta vydezinfikujte a pre istotu (najmä pri deťoch) vyhľadajte lekára.

Medúzy - postrach dovolenkárov

V Európe sa prakticky nevyskytujú medúzy pre človeka nejako mimoradne nebezpečné. Iba prudko jedovatá medúza štvorhranka môže človeka zabiť v priebehu niekoľkých minút. Vraví sa jej aj medúza-zabijak. Druhy medúz štvorhraniek obývajú pobrežia tropických a subtropických vôd Indického, Tichého a Atlantického ocánu. Ich chápadlá môžu narásť až do dĺžky 3 metrov. Vyskytuje sa najmä pri Austrálii alebo v Thajsku a pod. V Európe nie. Iba niektoré z druhov sú rozšírené aj v oblastiach s miernejším podnebím.

Stredozemné more môže z roka na rok postihnúť záplava medúz. Invázie medúz zasahujú častejšie španielske a africké pobrežia, Baleárske ostrovy, ale i pobrežia Sicílie spolu s pevninským talianskym pobrežím. Jednoducho sa zrazu objavia v obrovskom množstve a nič sa s tým nedá robiť. Zažili sme to pred pár rokmi aj v Španielsku na Costa Brava aj v Taliansku pri Sardínii a Korzike, či v Kalábrii pri Sicílii. Taliani vtedy vztýčia na plážach v letoviskách zástavy (modrá medúza na bielom poli) upozorňujúce na toto nebezpečenstvo. Inak základné vlajky, ktoré varujú a signalizujú nebezpečenstvo na mori a zákaz kúpania sú červenej a čiernej farby. Francúzska riviéra zažívala skôr cykly že každých 12 rokov prišli asi tak 4 sezóny so zvýšeným počtom medúz a to najmä tých svetielkujúcich Pelagia noctiluca. V posledných rokoch sa tieto nepríjemné živočíchy vracajú každý rok. Francúzi naťahujú okolo pláží obrovské siete, aby tak ochránili dovolenkárov. V oblasti Stredomoria na boj s medúzami vynakladajú nemalé finančné prostriedky. Pri ostrove Ibiza napríklad úrady najmú niekoľko desiatok rybárskych lodí, aby lovili medúzy v okolí Baleárskych ostrovov, čo stojí obrovskú sumu peňazí.

V podstate medúzy ohrozujú svojím spôsobom aj rybárov, ale z ekonomického hľadiska. Živia sa planktónom, menšími rybami, krabmi i rakmi a tam, kde sa privalia ako kobylky, do tých oblastí sa už ryby nevrátia (alebo len veľmi zriedka a nie v takom počte ako pred „nájazdmi“ medúz) a rybári nemajú čo loviť.

V Chorvátsku sa výskytu medúz nevyhne najmä istrijský polostrov, ostrovy Cres, Krk, Lošinj alebo Pag, Dugi Otok, Lastovo a iné. Vietor a prúdy zanesú po čase vlnu medúz preč, niekedy sa opäť vrátia a pribúdajú. Ak však nie je výskyt medúz alarmujúci, je to prirodzený jav, sem tam zopár medúz. Medúzy sa momentálne premnožujú vo všetkých moriach Stredomorie nie sú výnimkou. Jedná sa prevažne o svetielkujúce medúzy „Pelagia noctiluca“, známe ako „taniere“. Popŕhlenie je veľmi bolestivé e nepríjemné, avšak nie životu nebezpečné. V Chorvátsku jej vravia „meduza“ a Slovinci „morska mesečina“. Vyzerá ako priesvitný pologuľovitý plávajúci zvon, modrofialový až ružový. Priemer cca 10 cm. Má štyri dlhé zriasené chápadlá a po obvode zvonu osem tenkých vláknitých, vyše meter dlhých chápadiel. Zvon aj chápadlá sú pokryté pŕhliacimi bradavkami. Je to na pohľad pôvabná medúza, ktorá v noci svetielkuje, ale zato veľmi nepríjemná. Väčšina bolestivých popŕhlenie pochádza práve od nej.

Okamžite po strete – dotyku s medúzou pocítite ostrú pálivú bolesť a na zasiahnutých miestach navrú pupienky / pľuzgiere, ktoré sa hoja sa veľmi pomaly. Dokonca môžu po nich ostať aj jazvy. Ak je zasiahnutá väčšia časť tela, prichádza aj k nevoľnosti, zvracaniu, oslabeniu organizmu, bolesti hlavy a u niekoho slabšieho aj k strate vedomia (ale len ojedinele). Okamžite treba vyjsť z vody, kožu umyť prípravkom roztoku síranu horečnatého (alebo jednoducho, keď sa dá, močom), hlavne ak ostali na koži prilepené aj časti prísavok. Ak nemáte k dispozícii hneď prvú pomoc, roztok nemáte, potrite si zasiahnuté miesto suchým pieskom, čím dosiahnete zoškriabanie zvyškov chápadiel. Treba tiež povyťahovať zvyšky medúzy kým nepríde lekár pinzetou alebo niečím podobným. Na zmiernenie opuchov sa môžu narýchlo použiť aj horúce kamene. Poliať postihnuté miesto môžete aj alkoholom alebo vínnym octom, ktoré by mohli byť narýchlo naporúdzi napr. v blízkom plážovom bufete. Pomáhajú vraj aj paradajky, teda šťava z paradajok, či citrónová šťava s olivovým olejom. Ak máte krém proti alergii, potrite postihnuté miesto. Ak je popŕhlenie miernejšie, dôsledky sa objavia neskôr ako tzv. neskorá reakcia. Pokožka môže byť podráždená až 7 dní, v žiadnom prípade sa neodporúča vystavovať sa po popŕhlení medúzou slnku! Dobré je byť vopred pripravení, prečítať si o prvej pomoci ešte pred dovolenkou, poradiť sa s lekárom, či v lekárni a zakúpiť základné prostriedky na ošetrenie. Hodí sa najbežnejší gél proti alergickej reakcii. V lekárňach už dostať aj špeciálne prípravky práve na ošetrenie po popŕhlení medúzou. Na popŕhlenie si musia dávať pozor najmä alergici.

Iné medúzy, napr. najväčšia medúza teplejších vôd „Rhizostoma pulmo“, ktorej zvon má priemer až 1m, nebezpečná nie je. Pre svoju veľkosť sú tieto obrovské medúzy známe ako „popolnice“, veľké ako veko od smetného koša - popolnice. Tiež sa im vraví aj morský klobúk, pôsobia tak, keď sa vznášajú v priezračnej vode. Ich popŕhlenie je len veľmi slabé. Na Jadrane sa vyskytujú výnimočne. Bežne sa vyskytujú v severovýchodnom Atlantiku, Jadranskom a Stredozemnom mori a sú často korisťou veľkých korytnačiek.A tak ďaleko od domova – hlbokých vôd Atlantiku a Stredozemného mora - sú skôr vystrašené ako agresívne. Objaviť sa môžu v prístavoch, ako tomu bolo napríklad v Zadare, kde bola jedna videná. Zrejme bola prisatá k niektorej veľkej lodi. Oceán ich vyplavuje ojedinele pri silnom vetre a vysokom prílive.

Čo je vlastne dôvodom väčšieho výskytu medúz? Odborníci uvádzajú, že dôvody sú dvojaké: oteplenie mora a úbytok prirodzených nepriateľov, teda veľkých rýb ako sú tuniaky, mečúne, makrely a korytnačky kožatky. A na tomto úbytku sa prevažne podieľa človek nadmerným rybolovom (niektorým z týchto druhov hrozí dokonca vyhubenie). Globálne otepľovanie nahráva premnoženiu a hrozí, že sa cykly s alarmujúcim množstvom môžu opakovať aj častejšie v ďalších rokoch.