Príroda v Rakúsku

Reliéf, charakter krajiny

Počasie Rakúsko leží v miernom pásme. Klimatické podmienky podobné ako na Slovensku. Každé zo 4 ročných období má typický teplotný a klimatický charakter. Na východe Rakúska vládne kontinentálne ovplyvnená panónska klíma. Je chudobná na zrážky, letá sú teplé, príjemné, najteplejšie je okolo Viedne (aj cez +30°C), zimy len mierne studené. V horských oblastiach vládne zas alpská klíma bohatá na zrážky. Zimy sú v tejto oblasti dlhé a pomerne studené. V ostatnej oblasti vládne prechodná klíma. Táto siaha od atlanticky ovplyvnenej klímy na západe až po kontinentálne ovplyvnenú klímu na juhovýchode. Aktuálne informácie o počasí http://www.zamg.ac.at/cms/en/weather/weather-forecast a http://panoramablick.com/austria/

Vodstvo moria, rieky, jazerá: Rakúsko má dostatok vodných tokov a jazier. Najvýznamnejšia je rieka Dunaj. Jeho povodie tvorí väčšina ostatných rakúskych riek. Najvýznamnejší prítok Dunaja je rieka Inn, dlhá 510 km. Treťou dôležitou riekou je Dráva, ktorá má dĺžku 749 km a rozlohu povodia 11.828 km2. Ďalšie významné rieky napr. Morava, Mura, Salzach, Enža, Dyje, Rýn, Lech, Isar a iné. Najväčším jazerom Rakúska je Neusiedler See ležiace na maďarských hraniciach v spolkovej krajine Dolné Rakúsko. „Bodensee“ (Bodamské jazero) - tretie najväčšie jazero Európy (po Balatone a Ženevskom jazere), má rozlohu 536 km2. Je ľadovcového pôvodu. Cez jazero tečie rieka Rýn, ktorá je aj jeho najväčším prítokom. Jazero má tri obývané ostrovy Reichenau (kláštor, v ktorom bol pravdepodobne väznený Svätý Metod, UNESCO), Mainau (ostrov kvetov) a Lindau (významné historické jadro mesta a pamiatky). S pevninou sú spojené mostom a tak nie je potrebné využívať lode. Jazero leží na území troch štátov, na západe Rakúska, na juhu Nemecka a na severovýchode Švajčiarska. Na vodnej ploche jazera nie sú žiadne oficiálne štátne hranice.

Najviac jazier má región Korutánsko, cca o rozlohe 60 km2 (najväčšie sú Wörthersee, Millstätter See, Ossiacher See a Weissensee). Až 200 ! korutánskych jazier sa využíva na kúpanie. Mnohé z jazier vznikli v poslednej dobe ľadovej pred cca 15.000 až 12.000 rokmi, v dutinách vyhĺbených ľadovcami, do ktorých stekala voda. V niekoľkých prípadoch zanechali ľadovce tzv. „mŕtve diery", v ktorých sa roztopili jeho zvyšky a tak vznikli plesá. Takýmto plesom je napríklad Magdalenensee pri Villachu. V Korutánsku sa nachádza aj mnoho vodopádov. Za najkrajší vodopád Rakúska sa považuje 200-m vysoký vodopád Fallbach-Wasserfall.

Pohoria povrch Rakúska tvoria z dvoch tretín Alpy, a tak v podstate výtvárajú charakter krajiny. Sú horským systémom, zahŕňajúcim všetky pohoria Álp nachádzajúcich sa v Rakúsku. Okrem nich je tu ešte niekoľko úplne odlišných pohorí a krajinných celkov. Najvyšší vrch Rakúska je Grossglockner 3.798 m.n.m., ktorý sa týči v pohorí Hohe Tauern. Samotné rakúske Alpy patria pod časť Východné Alpy - oblasť Álp východne od línie Bodamské jazero (na severe)-priesmyk Splügen-Comské jazero (na juhu).

Počas poslednej ľadovej doby-Würmu, boli Východné Alpy suchšie ako Západné Alpy, s ľadovou pokrývkou končiacou v oblasti Nízkych Taur. Tvár alpských hrebeňov je brázdená množstvom väčšinou pozdĺžne tečúcich riek, tvoriacich až niekoľko desiatok kilometrov dlhé údolia.

V Rakúsku majú Alpy dve "predalpia" – t.j. krajina na okraji Álp alebo „pred“ Alpami. Severné územie - roviny a pahorkatiny, siahajúce od územia Salzburger Flachgau cez hornorakúske územie povodia rieky Inn, Traun a Hausruck a dolnorakúsku oblasť muštov - Mostviertel až po Tullnskú panvu. Juhovýchodné územie zahŕňa časti pahorkatín južného Burgenlandska a východoštajerskej pahorkatiny.

V priebehu geologických období boli v predhoriach Álp usadeniny z hliny, piesku a štrku, ktorých výška dosahovala až 5.000 m. Za svoju konečnú podobu vďačí predalpie dobám ľadovým. Dnes je predalpie územím úrodných polí a pasienkov, hlavne na severe, kde ponúka živobytie „pšeničným“ a „muštovým“ roľníkom.

Na alpských ľadovcoch sa začína lyžovať pri dobrých snehových podmienkach už od septembra, sezóna trvá do mája, a niekde aj celoročne.

Ľadovec Pitztal (lyž.stredisko Rifflsee-Pitztal), Hintertux (údolie Zillertal), dva vzájomne prepojené (lyžiarskym tunelom) ľadovce Rettenbach a Tiefenbach (lyž.stredisko Sölden), Stubaier Gletscher (lyž.stredisko Stubaital), Kaunertal (neďaleko Pitztalu), Mölltaler Gletscher (lyž.stredisko Mölltal-Flattach-Mallnitz), Kitzsteinhorn (lyž.stredisko Kaprun-Zell am See), Dachstein (lyž.stredisko Schladming-Ramsau am Dachstein), Wurmkogl (lyž.stredisko Obergurgl-Hochgurgl)

Národné / chránené prírodné parky Národné parky zaberajú približne 3% celkovej plochy krajiny a sú pomerne „mladé“.

Národný park „Neusiedler See – Seewinkel“ (Neziderské jazero a časť Seewinkel na rakúsko-maďarských hraniciach) - jedinečný stepný park, vodné plochy s tŕstím, lúky, slané močiare, vzácna fauna a flóra. Prírodná rezervácia od roku 1993. Spolková krajina Burgenland.

Národný park „Hohe Tauern“ (Vysoké Taury) – rozlohou je najväčší (1.836 km2) v Rakúsku, Alpách i v Európe a charakterizujú ho veľké ľadovcové plochy. Najmohutnejší ľadovec je „Pasterze“ dlhý 9 km, s rozlohou 19 km2. V parku sa nachádza najvyšší vrch Rakúska Grossglockner 3.798 m.n.m. Spolková krajina Korutánsko, Salzbusrsko, Tirolsko.

Národný park „Thayatal“ (Údolie Dyje) – je najmenším parkom Rakúska a nadväzuje na český Národný park Podyjí. Chráni sklanaté riečne údolia rieky Dyje, prevládajú stromy a lesy (až 90 %), ostatné plochy tvoria suché trávniky, vresoviská, lúky a vodné plochy. Spolková krajina Dolné Rakúsko.

Národný park „Kalkalpen“ (Vápencové Alpy) – skladá sa z lesnej časti a z horského masívu. Do Národného parku Kalkalpen patrí najväčšia súvislá plocha lesov v Rakúsku. Na štyroch pätinách jej rozlohy, kraľujú smreky, jedle a buky. Najväčší jaskynný systém je Klarahöhle (objavený 2005). V jaskyni Rameschhöhle sa našli nástroje z doby kamennej. Okrem množstva cicavcov a vtákov sa tu nachádza aj 102 rastlín, ktoré sú na Červenom zozname ohrozených rastlín v Hornom Rakúsku. Spolková krajina Horné Rakúsko.

Národný park „Gesäuse“ – je najmladším parkom a rozlohou (110 km2) tretím najväčším. Typickým pre park sú veľké výškové rozdiely, údolie aplskej rieky Enžy, zmiešané lesy a horské lúky. Spolková krajina Štajersko.

Národný park „Donau-Auen“ (Dunajské lužné lesy) - jedinečná chránená oblasť, ktorá patrí medzi najväčšie záplavové územia na rieke Dunaj a celistvé mokraďové územie svojho druhu v celej strednej Európe. Spolková krajina Dolné Rakúsko a Viedeň.

Národný park „Nockberge“ - od roku 2004 je územie biosférickou rezerváciou. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (skr.IUCN) nie je Nockberge v kategórií II - Národný park ale v kategórií V - Chránená oblasť. Rozloha (183 km2). Spolková krajina Korutánsko.

Fauna a flóra – Rakúsko má rozmanitú flóru i faunu, a medzi nimi aj chránené druhy. Najmä tá alpská je nádherná, plná vzácnych rastlín ako napríklad plesnivec, encián, alpské ruže a pod. Na severnom okraji Álp dominuje večne zelený ihličnatý porast, kamzíky, svište a orly skalné. V panónskom regióne sú zas rôzne kroviny a miešané listnaté lesy. Zver je tu podobná ako na Slovensku, najmä jelene, zajace, bažanty, líšky, jazvece, lasice, jarabice. Na juhu i v centrálnych husto zalesnených horských oblastiach Rakúska sa ojedinele vyskytnú i medvede. Špecifická stepná flóra je typická pre územie na východ od Neziderského jazera, s rázom „slaných“ stepí. Na plochách s tŕstím, na brehoch Neziderského jazera, nájdete množstvo vodného vtáctva ako volavky, cíbiky, lyžičiare biele, divé husi, balkánske žaby, dunajské mloky. Národný park Vysoké Taury je domovom tretiny druhov rastlín v Rakúsku a 10 000 druhov zvierat.

Praktické informácie o Rakúsku

Pred cestou sú užitočné ďalšie informácie o Rakúsku:

• Rakúsko v kocke
• Doklady pre vstup do Rakúska
• Konzuláty
• Zdravotníctvo zdravie
• Doprava
• Sviatky
• Zvyky a zvyklosti v Rakúsku
• Rakúska kuchyňa
• História
• Skvosty
• Príroda
• Kultúra
• Šport
• Rakúšania
• Cestovanie
• Rakúsky turistický slovník

minimálne toľko je dobré vedieť, ak sa chystáte na -> dovolenka Rakúsko.