Rakúska kuchyňa

Charakteristika

Rakúska kuchyňa je veľmi podobná ako slovenská kuchyňa, má tiež hlboké tradície v bývalom Rakúsku-Uhorsku. Na rakúsku kuchyňu vplýval celý rad krajín, ktoré kedysi patrili k ríši a to platí aj v súčasnosti, kedy je vo veľkej miere ovplyvnená kuchyňami štátov, s ktorými hraničí. V rakúskej gastronómii zanechali stopy maďarský guláš, nemecké klobásy, české knedlíky aj talianske cestoviny. Viac na: talianska kuchyňa, chorvátska kuchyňa

Všeobecne sa pod názvom rakúska kuchyňa rozumie skôr viedenská kuchyňa (viedenský rezeň, viedenská roštenka, viedenský guláš, tafelspitz, viedenská káva). Rakúska kuchyňa je navyše ovplyvňovaná jednotlivými regiónmi a teda sa aj regionálne vymedzuje. Napríklad tirolská, štajerská, korutánska kuchyňa a vyzdvihujú sa v nej krajové špeciality. Využívajú sa predovšetkým miestne suroviny, výrobky, a čo najjednoduchšia úprava. Napríklad také zemiaky sa dajú pripraviť stokrát inak. Ako samostatné jedlo alebo ako surovina, ktorá je súčasťou iných jedál. Táto všestranná plodina nikdy nechýba v zozname rakúskych kuchárov.

Typické suroviny, jedlá, nápoje

Čo by tak mohlo byť tým najznámejším jedlom? Hmm, že neviete? Tomu ani sami neveríte! Viedenský rezeň (Wiener Schnitzel) samozrejme. Výborná špecialita, najtypickejšia zo všetkých. Počuli sme však, že pôvod má v susednom Taliansku. Viedenský rezeň so zemiakovým a uhorkovým šalátom pozná asi každý. Najlepší je reznisko ako svet, taký čo pretŕčať cez okraje taniera. Pripravuje sa z teľacieho mäsa, musí byť tenučký a vypražený do zlatista. Ako vznikol legendárny trojobal?

Dozvedeli sme sa neuveriteľnú zaujímavosť, že vraj prapôvodným základom technológie vyprážania v trojobale bolo zlato, tak je to zaznamenané v kulinárskom almanachu. Tí, čo si to mohli dovoliť v Lombardii 15. a 16. storočia, nechávali svoje jedlo obkladať lístkovým zlatom (zlato sa vtedy považovalo za liek). A keď sa táto márnotratnosť rozrástla do veľkých rozmerov, benátska správa tento luxus v roku 1514 zakázala. Ako náhrada za zlato vznikol trojobal (múka, vajíčko, strúhanka), ktorý aspoň opticky pripomína zašlú slávu zlatej "šnicle".

Viedenčania s obľubou varia aj špeciality českej a maďarskej kuchyne. Rakúski gurmáni nájdu všetko, čo na varenie potrebujú, v známej tržnici Naschmarkt. Slovo "nosh", ktorým Američania niekedy označujú niečo malé na jedenie, pochádza z nemeckého "naschen", čo znamená "maškrtiť".

V Rakúsku je veľmi obľúbené varené hovädzie mäso a "tafelspitz", ktoré sú vo Viedni úplnými jednotkami. Rakúski mäsiari sú oddávna považovaní za majstrov svojho remesla. Tajomstvo pokrmov spočíva v chirurgickej presnosti, s ktorou mäsiari mäso porciujú. Také jednoduché plnené hovädzie závitky, vyklepané na 6 mm, majú plnku z horčice, údenej slaniny, nakladaných uhoriek a koliesok cibule. Pečú sa v rúre s vínnou omáčkou. Vyzerajú nádherne a chutia ešte lepšie. Na zahryznutie sa k nim výborne hodia (ďalšie) závitky z lístkového cesta plnené čerešňami, višňami a krémovým syrom. K jedlu volia Rakúšania víno s vôňou ovocia a byliniek, teda bulharský Cabernet Sauvignon.

Tafelspitz hovädzie mäso varené vo vývare, hovädzia špička varená v zeleninovom vývare. Tento silný hovädzí vývar sa považuje za rakúske národné jedlo. Tradície siahajú do Rakúsko-Uhorska, kde sa pokrm tešil veľkej obľube na cisárskom dvore Františka Jozefa I. Pripravuje sa iba z určitej časti hovädzieho mäsa, z tzv. teľacej kvetovej špičky a špikových kostí. Najlepšie je z vyzretého mäsa mladej jalovice. Uvarené mäso sa potom využíva ako hlavný chod podávaný na mnoho spôsobov, najtradičnejšie s jablkovým chrenom.

Z pestrej ponuky lákavých mäsových jedál si v Rakúsku každý vyberie, či už sú to pečené, dusené, či tradičné, či varené alebo z rúry a grilu. Rakúšania si už po celé generácie pochutnávajú na jednoduchom pokrme Kurča v chrumkavom kabátiku. Obalené kúsky kurčaťa vyprážané nachrumkavo. Jedlo obložia mesiačikmi citróna, ktoré mu dodajú výraznejší nádych, natrhanými vetvičkami kučeravej petržlenovej vňate, zľahka opražených na oleji po kurčati. Vynikajúcou sladkou bodkou za týmto jedlom je jablková štrúdľa s vanilkovou zmrzlinou. A na pitie pohárik suchého bieleho vína, studeného jablčného muštu alebo perlivej vody.

Lákavé občerstvenie na večierky je ďalšia trojobalová maškrta, a to vyprážané šampiňóny, kedy krásny zlatý trojobal premení nenápadné šampiňóny na lahodné predjedlo. Podávajú sa s pikantnou omáčkou, majonézou ochutenou nakladanými uhorkami, kaparami a horčicou. Prípadne sa servírujú so žitným chlebom namazaným hrubou sedliackou paštétou, s hlávkovým šalátom a plátkami citróna. Zvyčajne sa zapíja horúcou šálkou jagertee – čierneho čaju s rumom – alebo čiernym pivom.

Obľúbené sú jedlá z diviny, najmä dusené a pečené, ako napríklad srnčie ragú na ríbezľovej smotane ( Rehragout in Ribiselrahm) srnčie mäso zo stehna, nakrájané na malé kúsky a prísady kuriatka-hríby, červené víno, ríbezľové želé, zverinový vývar, šľahačka, jemne nasekané korenie na zverinu (borievka, tymián, rozmarín, majoránka) a dobre sa k tomu hodí zemiaková kaša.

Regionálne špeciality

Pre Dolné Rakúsko, v údolí Wachau (UNESCO), ktorým preteká rieka Dunaj, sú na jedálenských stoloch hitom ryby, a favoritmi sú najmä kapor a zubáč. Pečený zubáč na rošte, s tatárskou omáčkou, alebo na cesnaku je lahôdkou.

Najzápadnejšia spolková krajina Rakúska Vorarlberg má svoju špecialitu, ktorou je tradičná kukuričná kaša (Riebel) - svetlá vorarlberská kukuričná krupica, mlieko, voda, soľ, maslo. Všetko sa zmieša, nechá cez noc odstáť a potom sa z cestíčka vykrajujú menšou lyžičkou halušky, osmažia sa a zľahka rozmačkajú. Nasleduje krok prípravy, podľa ktorého jedlo dostalo meno Riebel, t.j. rukou je potrebné hmotu rozotrieť na jemné žmolky. Riebel sa môže jesť studený ale aj teplý, s cukrom, s jablkovým pyré alebo s kompótom alebo niekedy aj so syrom. Jedáva sa sladký na raňajky ku káve alebo slaný na večeru. Pozn. v tejto podobe vydrží mlieko mnoho dní, preto bol pokrm veľmi častý na salašoch vysoko v horách.

Asi najznámejší kulinársky výrobok z regiónu Vorarlberg je syr a všetko, čo nejakým spôsobom súvisí s mliekom. Hviezdou medzi všetkými syrmi je horský syr Bergkäse. Je to tvrdý syr, ktorý sa ponúka v rôznych stupňoch zrelosti. Čím je Bergkäse korenistejší, tým chutnejšie sú typické vorarlbergské syrové cestoviny Käsespätzle (alebo Käsknöpfle).

Rušný deň v Tirolských Alpách dokáže poriadne povzbudiť chuť na lahôdky rakúskeho kulinárskeho dedičstva rôznych kultúr. Obzvlášť obľúbené je tirolské pečivo plnené mletým mäsom, syrom alebo špenátom. Miestna špecialita sú Tirolské taštičky naplnené cesto sa spojí, vytvaruje do pekných taštičiek a vypraží na masle z obidvoch strán. Plnku tvoria uvarené roztlačené zemiaky, zmiešané s tvarohom, plesňovým syrom (zillertalský šedý syr), cibuľou opraženou na masle, pažítka a soľ.

V alpskom Tirolsku vyrábajú vynikajúce syry a obľúbenými sú cestovinovo zemiakové jedlá, kyslá kapusta, údené mäso, bôčik a slaninka. Napríklad tirolské knedlíky alebo spätzle (špecle). So slaninkou a syrom pripravujú i vyprážaný tirolský rezeň. Vyklepané bravčové alebo kuracie mäso sa potrie horčicou, na to plátky slaniny z oboch strán, obalí sa v strúhanom syre, vajci, strúhanke, vypraží na oleji a ešte nakoniec posype syrom.

Korutánsko, najjužnejší región Rakúska, ktorý bezprostredne ovplyvňuje susedné Taliansko, je preslávené cestovinovými jedlami. Svieže zelené pastviny sú ideálne na chov kráv, z ktorých výborného mlieka sa vyrába topfen, jemný syr používaný do náplne raviol (ako v Taliansku ricotta). Špecialitou z Korutánska sú syrovo-zemiakové ravioli, mäkké cestovinové kapsy ukrývajúce krémovú zemiakovú náplň ochutenú čerstvými bylinkami. Používa sa buď jeden druh byliniek, alebo zmes štyroch - pažítky, petržlenovej vňate, trebuľky a mäty (tej sa dáva menej ako ostatných troch). Servírujú sa ozdobené chrumkavou slaninkou. Môžu sa podávať s povarenou mrkvou zmiešanou maslom a nasekaným čerstvým estragónom. K krehkým týmto cestovinovým kapsičkám sa dobre hodí polosuché biele víno, ako je Sauvignon Blanc.

Polievky

Okrem klasického tradičného viedenského tafelspitzu majú aj mnohé iné polievky v Rakúsku svoje pevné miesto na jedálnom lístku domácich. Rakúšania sú na svoje polievky veľmi hrdí. Majú ich toľko, že každý deň v roku môže byť iná – od výdatných, hustých mäsových alebo zeleninových polievok až po lahodne ochutené vývary. Dokonca v regióne Mostviertel (juhozápadná časť Rakúska) varia polievku z ovocného muštu. Je to však asi logické, nakoľko sa jedná o región, ktorý je vychýrený nespočetným radom hrušiek, ktoré tu rastú. Vraj cca 300 000 stromov. Hrušková polievka ( Mostviertler Mostsuppe) krémová polievka z hruškového muštu (zemiaky, pór, mrkva, slanina, cibuľa, smotana, soľ korenie, hovädzí vývar a silný hruškový mušt, väčšinou zo šťavnatých hrušiek a jabĺk, varí sa cca 30 min, rozmixuje sa a doplní prílohou, kockami chleba a čerstvými bylinkami).

Tekvicový krém pochádza z regiónu Štajersko. Rakúšania sa riadia heslom, že nie je nad výbornú polievku, či už je hustá, alebo riedka, alebo krémová alebo číra. Polievky na štyri ročné obdobia. Chutné, výživné, horúce, alebo v lete naopak vychladené, polievky sú niekedy také výdatné, že stačia ako samostatné jedlo. Po ľahkej polievke radi zjedia ešte chutnú restovanú zeleninu. Typická rakúska polievka je taká (ne)písaná klasika, zeleninový vývar s krupicovými knedličkami. Ak chcú výdatnú polievku na zahriatie v chladných jesenných dňoch, varia tekvicový krém. Lebo najkvalitnejšia, najchutnejšia tekvica dozrieva na jeseň. Až 90% rakúskej produkcie tekvíc pochádza z južnej časti Štajerska.

Tekvicový krém je vo finále vlastne tekvicová polievka rozmixovaná na hladkú, hustú kašu, ktorej vôňu a chuť zvýraznia dozlata, nachrumkavo a nasucho opražené tekvicové semienka. Najznámejším zimným druhom tekvice je tá s jasnou oranžovou dužinou. V niektorých oblastiach sa dá kúpiť len v období pred halloweenom, teda do konca októbra (ak práve nevyrezávajú masky alebo lampióny). Polievku však pripravujú aj z iných druhov tekvice, nakoľko rôzne druhy tu dostať celoročne a obzvlášť lahodná je z maslovej tekvice.

Šaláty ľahké alebo výdatnejšie, jednoduché alebo zložitejšie, zdobia aj rakúske stoly. Každý tu nájde ten svoj na všetky obdobia. Zdravé jedlo poskytne jednoduchý šalát s grilovaným mäsom alebo rybou. Tradičná rakúska zelenina je špargľa, ktorá nechýba vo väčšine reštaurácií. Kvalitná špargľa sa pestuje v Dolnom Rakúsku, kde sa táto delikatesa zvyčajne podáva s holandskou majonézou alebo strúhankou. Plní funkciu predjedla ale i hlavného jedla a robia sa z nej aj dezerty. K mäsitým jedlám sa pridáva ako príloha. Spargel mit Petersilienerdäpfel biela špargľa sa varí 10 min. a podáva sa s varenými zemiakmi posypanými nasekanou petržlenovou vňaťou a holandskou majonézou.

Dezerty, sladkosti, koláče

Dezerty, sladkosti, koláče. Všade nájdete dostatok sladkých koláčikov, štrúdlí, taštičiek a báboviek. Plnia sa pudingami, krémami, lesným ovocím, kandizovaným ovocím a pod. Rakúske múčniky a sladkosti sú aj medzinárodne známe. Medzi najobľúbenejšie patria Mozartove gule, jablková štrúdľa (Apfelstrudel alebo Sacherova torta. Palacinky, štrúdľa, tvarohové ovocné guľky alebo ryžový nákyp ako ich my poznáme, sú vo Viedni považované za dezert či zákusok, a to vďaka honosnému spôsobu akým ich servíruju. Z takýchto sladkých jedál je známy najmä cisárov trhanec (Kaiserschmarrn, podávať sa môže napríklad aj s jablkovým kompótom. Ďalej tvarohové knedlíky, klasická žemľovka, parené buchty (knedle) s lekvárom, viedenské palacinky, alebo štajerské pečené kysnuté buchty plnené marmeládou, posypané práškovým cukrom a väčšie ako dve dlane silného chlapa (1cm hrubé cesto 5x7 obdĺžniky).

Faschingskrapfen fašiangové šišky plnené marhuľovým lekvárom. Poznáme ich dôverne aj na Slovensku, také pravé dobré domáce nám pripravovali ešte staré mamy. V Rakúsku sú šišky v období fašiangov na stoloch číslom jedna.

Jablká sú v Rakúsku neodmysliteľnou zložkou kuchyne. V zimných mesiacoch obľubujú domáci teplý múčnik – pečené jablká. Z jabĺk vykroja jadrovníky a šupku na obvode nakroja. Naplnia zmesou sekaného sušeného ovocia s orechmi a mandľami a pomaly upečú do mäkka. Dosť sýta dobrota.

Káva počas prestávok predpoludním alebo popoludní Rakúšania radi pijú kávu so zákuskom. Väčšinou pijú kávu s mliekom, so šľahačkou alebo silnú čiernu kávu. Alebo viedenskú horúcu čokoládu, ktorá je hustá, krémovitá a niekedy obsahuje aj vaječný žĺtok. Svetovým pojmom je viedenská káva. Po porážke Turkov pri Viedni v roku 1685 Franz Georg Kolschitzky skonfiškoval kávové zrná z opusteného tureckého tábora a otvoril prvú kaviareň. Jemu vďačíme aj za zvyk kávu sladiť a pridávať do nej mlieko.

Torty sú symbolom Viedne. Najznámejšie sú Sacher torta, Dobošové rezy (Dobostorte) plnená karamelom, Linecká torta (Linzertorte) s mandľami, Torta Esterházy z niekoľkých vrstiev lahodného orieškového cesta spojeného krémom, poliata cukrovou polevou a ozdobená kúskami čokolády. Ďalšie rakúske sladké symboly sú cukríky a pralinky, ktoré vedia Rakúšania efektne zabaliť do krásnych lákavých obalov. Nosia sa z Rakúska aj ako darčeky a suveníry. Známe na celom svete sú Mozartove gule zo Salzburgu.

Rakúska ťahaná štrúdľa (Strudel) patrí k tradičným rakúskym receptom. Je známa a obľúbená aj v celom svete. Štrúdľu charakterizuje špecifická úprava cesta, ktoré sa ručne naťahuje, až kým nie je tenké až skoro priehľadné. Sacherova torta slávna tradičná viedenská čokoládová torta s marhuľovým džemom, v súčasnosti už aj s čokoládovou polevou. Pomenovaná bola podľa autora receptu Franza Sachera, ktorý ju vymyslel ako šesťnásťročný študent v roku 1832 na dvore kniežaťa Metternicha. Pravá originálna receptúra je držaná v tajnosti.

Mozartove gule (Mozart Kugeln) symbol mesta Salzburg. Čokoládová pochúťka z horkej čokolády, plnená marcipánom z čerstvých zelených pistácií a vrstvami jemného orieškového nugátu. Najznámejšie po celom svete sú tie červeno zlaté, ale nie sú pravé, boli vytvorené len ako šikovne vymyslený marketingový ťah a úspešne sa predávajú. Ozajstné a jediné pravé salzburské Mozartove gule sú zabalené v striebornom staniole a na ňom je modrá podobizeň slávneho skladateľa. Presné zloženie čokoládovej guľky je stále prísne stráženým tajomstvom.

Nápoje

Pravá viedenská káva obsahuje dve základné suroviny - kvalitné, silné espresso a výbornú chutnú šľahačku. To je pôvodný recept z Viedne, tradične sa podáva vo vyššom sklenenom pohári a nikdy sa nesmie zabudnúť na malý pohár vody, ktorý sa má k tejto káve podávať.

Almdudler nealkoholický bylinný osviežujúci nápoj, miestna špecialita – patrí k najobľúbenejším nealkoholickým nápojom.

Gösser obľúbená rakúska značka piva, domáci majú radi pivo. Medzi ďalšie známejšie patria Zipfer, Gold Fassl, Schwechater. Rakúske pivá sú však sladšie ako tie slovenské alebo české, takže našinec fajnšmeker si veľmi nepochutí.

Sturm rakúsky názov pre mladé víno, tradične sa pije v období vinobrania. V Hornom a Dolnom Rakúsku, Štajersku a Korutánsku je obľúbené jablčné alebo hruškové víno. Hlavná produkcia vína je v Dolnom Rakúsku a Burgenlande (mierne podnebie, úrodná zem a stáročné skúsenosti pestovateľov). Vinohradnícke regióny a vinárske oblasti sú rozsiahle. Z oblasti Neusiedler See (Neziderské jazero) pochádzajú špičkové biele vína, výrazné červené vína a dezertné vína, jedinečné na celom svete.

Najrozšírenejšie kvalitné vína sú Veltín zelený (Grüner Weltliner), suchý Rizling Vlašský (Welschriesling) a ťažšie víno akým je Biele Burgundské (Weissburgunder).

Po jedle sa pije pálenka - šnaps (schnapps) silný alkoholický nápoj, s obsahom až 60% alkoholu, ktorá je v Rakúsku vyrobená z rôznych druhov ovocia. Najčastejšie z čerešní, sliviek, marhúľ, hrušiek, jabĺk, ale i z malín a lesných plodov. Pridávajú sa do nej rôzne bylinky a dokonca aj kvety. Produkcia malých súkromných páleníc, z ktorých je asi 20 000 v Rakúsku, je známa ako Selberbrennter alebo Hausbrand. Je potrebné poznamenať, že rakúsky alkohol nie je nejako zvlášť známy vo svete, ale zároveň sa nedá poprieť, že je to kvalitný alkohol. Nepridáva sa cukor ani chemické konzervanty a farbivá.

Medzi tradičné rakúske pálenky patria aj likéry. Čokoládový krémový likér Mozart je rakúska klasika. Je z troch druhov čokolády, tmavej, mliečnej a bielej. Pripomína Baileys Irish cream. Základ tvorí ovocný destilát, jemný destilát z cukrovej trstiny a čerstvá smotana, a pridáva sa kvalitná belgická čokoláda. Pije sa nielen samotný, napr. ku káve, ale hodí sa aj do miešaných nápojov a ako prísada do zmrzlinových pohárov. Malé, typicky bucľaté fľaštičky v krásnom, luxusne pôsobiacom obale, bielom, čiernom, zlatočervenom Mozart Gold plnia ja funkciu tradičného darčeka z Rakúska.

Reštaurácie

Kde sa dobre najesť v Rakúsku? Rýchle občerstvenie aj kvalitné gurmánstvo majú v Rakúsku zastúpenie. Stačí si vybrať - lacné stravovanie, strednú kategóriu či špičkové reštaurácie, reštaurácie priateľské pre rodiny s deťmi, alebo špeciálne s vonkajším posedením či puby, krčmy s reštauráciami.

Malé pohostinstvá - krčmičky (Stehbeisel) sú "na stojáka" a môžete v nich rýchlo zahnať hlad najčastejšie ponúkaným jedlom ako je fašírka so zemiakmi a ovlažiť hrdlo pivkom. Pre rýchle chutné a praktické občerstvenie nechýbajú ani všadeprítomné pizzerie či jedálne s denným menu. Hostinec (Gasthof) sa hodí na jedlo v domáckejšom štýle (ako od maminky). Radničné pivnice (Rathauskeller) zväčša v suterénoch historických radníc ponúkajú miestne špeciality. Reštaurácie (Gaststätte) sú rôzne svojím zameraním, štýlom a dostupnosťou (peňaženky), buď sú ovplyvnené tradíciami alebo v nich prevláda praktičnosť stravovania.

Rakúske reštaurácie, pohostinstvá a krčmičky sú stávka na istotu. Vždy sa tam nájde nejaký výnimočný gurmánsky skvost a kvalitné jedlo. Aj "na samom konci sveta" v nejakej malej dedinke servírujú vždy perfektne upravené sezónne jedlo z domácich surovín. Žiadny univerzálny vyprážaný syr či kurací plátok s broskyňou a syrom, ale napríklad vždy čerstvé ryby, špargľa či špeciality z hríbikov. Ak je gastronomickým pokladom rakúsky vidiek, pre hlavné mesto Viedeň to platí dvojnásobne. O štýlové reštaurácie s lákavou ponukou tradičných miestnych špecialít, alebo a-la carte s vysokým štandardom služieb nie je vo Viedni núdza. Ale nájdete ich prakticky po celom Rakúsku vo väčších mestách a v exponovaných turistických centrách.

Pozn. sprepitné sa zvykne dávať 5-10% zo sumy na účte, samozrejme, ak ste spokojní.

Viedeň a kuchyňa

Po súši na suši. Vo Viedni je veľmi veľa drobných "sushi" barov a reštaurácií, kde sa návštevníci vedia najesť za príjemné ceny. Tzv. "running sushi" (suši so sebou) sú tiež veľmi obľúbené a za relatívne nízke ceny (niekde možno aj na úkor kvality) a nájdete ich najmä v nákupných centrách. Existujú aj "all you can eat running sushi", kde sa môžete najesť do prasknutia. Viedenské sushi si našlo mnoho priaznivcov aj na Slovensku, a z Bratislavy sem pravidelne jazdia komunity vyznavačov tejto špeciality.

Raňajky Rakúšania spravidla raňajkujú pečivo, chlieb, maslo, šunku, párky, syr, nátierky, džem a kávu s bábovkou. Takto vyzerajú raňajky aj vo Viedni, kde si môžete vybrať čo vám najviac vyhovuje.

Obed je pre Rakúšanov hlavné jedlo dňa a obedujú klasicky cca medzi 12:00 – 14:00 hod. Prvá je polievka, potom nasleduje nejaké mäsité jedlo ako hlavný chod, prípadne ešte aj šalát a dezert. Ako sme už spomínali, Rakúšania sú polievkoví a polievky pre nich tvoria základ stravy, bývajú výdatné. Najrozšírenejšie sú vývary, najmä hovädzí s knedličkami, rezancami a kúskami omelety, potom krémové zeleninové polievky, obľúbená je tekvicová, cesnaková (cesnačka) alebo dokonca aj sýty boršč či barania polievka s fazuľou. Hlavný jedlo je z mäsa, najčastejšie teľacie, hovädzie, bravčové, alebo hus a kačka (skôr v zimných mesiacoch). Klasika je hovädzí guláš, viedenský guláš, sviečková na smotane, viedenská roštenka, viedenský rezeň alebo aj plnená paprika.

Večera zvyčajne začína o 18:00 hod, to býva opäť nejaké mäsité jedlo, napríklad aj hydina alebo ryby či vegetariánske jedlo.

Vinárne (Weinstube) na príjemné posedenie s priateľmi pri poháriku sú vhodné najmä typické vínne pivničky - pravé viedenské Heuriger. Kedysi sa v nich podávalo mladé víno heurigen. Vo vinárni ponúkajú miestne vína.

Vyhlásené kaviarne v Rakúsku sú veľmi príjemné, štýlové, útulné a kávovo voňavé. Známe sú v celom svete. Tak ako Taliani, aj Rakúšania radi raňajkujú kávu a pečivo, Typické viedenské raňajky obsahujú aj maslo, marmeládu a vajíčko uvarené natvrdo. V kaviarňach býva najrušnejšie popoludní, kedy sa tu ľudia často zastavia na kávu a zákusok (kuchen). V niektorých z nich sa dajú objednať aj slané jedlá, občerstvenie, ale návštevníci do kaviarní chodia najmä na drobné sladké pečivo a šľahačkové torty ku kávičke a kvôli relaxu.

Obľúbená je aj tradičná bábovka a závin. Klasicky sa káva ponúka s mliekom a cukrom, ale tí čo pijú čaj, mali by špecifikovať, či chcú čaj s mliekom (mit Milch) alebo s citrónom (mit Zitrone). Ďalšie obľúbené druhy káv sú čierna kvapkaná káva (mocca), potom mocca s mliekom, káva s našľahaným mliekom, melange, capuccino aj s troškou čokolády, mocca s rumom, fiaker, studená káva s maraskinom "masagran" a pod. Kto má záujem o kultúrny zážitok alebo tzv. popíjanie kávy na vyššej úrovni, má príležitosť - koncertná viedenska kaviareň. Takto zameraných kaviarní je veľký výber, hrá sa klasika klavírna hudba, jazz a typické viedenské piesne.

V centre Viedne sa rozkladá najznámejší trh Naschmarkt (Wiener Naschmarkt) s pestrou ponukou regionálnych dobrôt, kde kúpite čerstvé ovocie, zeleninu, syry a zrejúce syry, sypané koreniny a sypané čaje od výmyslu sveta. Viedenský trh maškrtenia, ako sa tento trh nazýva, má právom tento prívlastok, lebo tu sa asi každé chuťové kanáliky potešia a zajasajú. Nájdete tu čerstvé syry priamo ku konzumácii, do ktorých sa ešte vkladajú feferónky či rôzne nátierky alebo pre mäsožravcov opekané chutné voňavé fašírky. Ešte horúce vám ich dajú na tácku, servítku priamo do ruky.

Komu sa nežiada obedovať takto fastfoodovo, môže si sadnúť do niektorej z tunajších malých reštaurácií a pochutiť si napríklad na výbornej čerstvej pečenej rybe s voňavými bylinkami a podegustovať rôzne odrody vín. Trhové stánky v jednej línii plynule prechádzajú v stánky blšieho trhu, ktorý sa tu koná každú sobotu už od skorého rána. Na blšáku kúpite nielen 1000 drobností, ale od lámp cez dekoratívne hrnčeky, oblečenie, tašky, topánky, aj starožitnosti až po kadejaké vetešníctvo, starinárstvo. Od pekne upravených stánkov s krásnym historickým tovarom až po ledabolo nahádzané kopy šatstva. Prehŕňať sa tu môžete do popoludňajších hodín, kedy trh končí. Samotný Naschmarkt so surovinami a pochutinami sa koná každý deň (okrem nedele) a končieva v podvečerných hodinách.

Recepty rakúskej kuchyne

Charakteristika rakúskej kuchyne v reštauráciách - klasická rakúska pohostinnosť, vysoký štandard služieb, regionálne špeciality, tradičné jedlá a reštaurácie priateľské k deťom a rodinám, recepty rakúskej kuchyne.

Linecká torta

Ako názov prezrádza, Linecká torta má pôvod v Linzi, hlavnom meste regiónu Horné rakúsko. Linz leží na rieke Dunaj a je tretie najväčšie mesto Rakúska. Linecká torta, linecké cesto a linecké koláčiky sú pojmy známe po celom sveta pekárom, cukrárom aj každej gazdinke. Ako pripravíme a upečieme Lineckú tortu? Originál z Horného Rakúska asi v domácich podmienkach len tak ľahko neprekonáme, ale ak sa rozhodneme upiecť si ju doma, postup je nasledovný:
Suroviny: maslo 150g, hladká múka 250g, práškový cukor 150g, lieskové orechy pražené 100g, vajce 1, ríbezľová marmeláda 300g, prášok do pešiva 10g, korenie: vanilka, citrón, škorica, mleté klinčeky.
Postup: zmiešame maslo a cukor, pridáme múku s práškom do pečiva, orechy, vajíčka, korenie a vypracujeme cesto. Hotové cesto necháme v chladničke chvíľu odstáť, potom ho rozdelíme na štyri diely. Tri štvrtiny cesta rozvaľkáme na 1,5 cm a vložíme na dno tortovej formy a potrieme ríbezľovou marmeládou. Zo zvyšku cesta urobíme valček, z ktorého sformujeme okraj torty a mriežku, ktoré položíme na marmeládu. Potrieme vajíčkom a okraje posypeme mandľovými lupienkami. Pečie sa 40-45 minút pri teplote cca. 190 °C.

Praktické informácie o Rakúsku

informácie o Rakúsku

dovolenka Rakúsko